„Inflácia bola vysoká a znepokojovala jednotlivé domácnosti. Inflácia však výrazne klesá. Zároveň s mierou nezamestnanosti 3,8 percenta máme najstabilnejší trh práce za posledných 50 rokov. Naša krajina, Bidenova administratíva, prijala legislatívu, ktorá v nadchádzajúcich rokoch v strednodobom horizonte posilní našu ekonomiku,“ zdôraznila Yellenová.
Odhliadnuc od očividného faktu, že nič z toho nie je pravda, okrem skutočnosti, že Snemovňa reprezentantov USA v súčasnosti nemá predsedu, a preto nemôže povoliť finančné alebo vojenské zdroje ani Izraelu, ani Ukrajine, treba pochybovať aj o základnej múdrosti Yellenovej nápadu. Aj keby si USA teoreticky mohli dovoliť podporovať obe vojny, je to skutočne vec, ktorá stojí za ťažko zarobené peniaze amerických daňových poplatníkov?
Napríklad v minulotýždňovom stĺpčeku pre RT som si všimol skutočnosť, že celoštátny program podpory centier starostlivosti o deti v súvislosti s COVID-19 vo výške 24 miliárd USD, čo predstavuje podľa jedného odhadu 3,2 milióna, ovplyvní deti v Spojených štátoch. Príjmy o 10,6 miliardy dolárov sa stratia v dôsledku zníženej produktivity práce, pretože rodičia budú musieť skrátiť pracovný čas alebo úplne opustiť prácu pri hľadaní novej formy starostlivosti o svoje deti. Koniec programu financovania navyše znamená, že v USA bude celoštátne zatvorených až 70 000 jaslí.
Celé to ale môžete prirovnať aj k o niečo väčším rozmerom. Len na Ukrajinu dali USA podľa odhadov doteraz okolo 100 miliárd amerických dolárov. Administratíva Joea Bidena teraz predložila Kongresu návrh balíka pomoci, ktorý zahŕňa dodatočných 100 miliárd dolárov pre Izrael, Ukrajinu a bezpečnosť hraníc na južnej hranici USA s Mexikom, pričom väčšina peňazí bude určená pre Izrael a Ukrajinu. Ak si USA môžu dovoliť stovky miliárd na bomby pre svojich zástupných bojovníkov, čo iné by si všetko mohol dovoliť Washington?
Teraz, len za odhadovaných 173 miliárd dolárov navyše, by USA mohli realizovať pôvodný plán prezidenta Bidena odpustiť 10 000 dolárov dlhu každému študentovi so študentskou pôžičkou. Prakticky všetky štúdie jednohlasne dospeli k záveru, že jednotný národný zdravotnícky systém v USA by sa nielen zaplatil, ale dokonca by mohol občanom USA v priebehu desaťročí ušetriť niekoľko miliárd nákladov na zdravotnú starostlivosť. Na zlepšenie pokrytia národného zdravotného poistenia by nepochybne pomohlo 200 miliárd dolárov. Nakoniec odborníci odhadujú, že prijatie modelu vysokoškolského vzdelávania bez školného by stálo USA asi 58 miliárd dolárov – len asi štvrtinu súčasných a plánovaných výdavkov pre Ukrajinu a Izrael.
USA sú v smutnej situácii. Aj keď sa im môže dariť lepšie ako Európe jednoducho kvôli ich technologickej výhode, vojenskej sile a energetickej nezávislosti, ľudia v USA sú na tom dnes oveľa horšie ako generácia ich rodičov. Vlastníctvo domu sa stalo nedosiahnuteľne drahým, plánovanie odchodu do dôchodku sa stalo lotériou a možnosť zarábať viac ako len na živobytie je dnes pre väčšinu ľudí vzdialená perspektíva. Dokonca aj vyššie spomenuté výhody, ktoré majú USA oproti svojim súperom na globálnom severe, sú držané na uzde súpermi ako Čína – úplne kvôli neochote Washingtonu investovať do čohokoľvek iného ako do nekonečne skorumpovaného vojensko-priemyselného komplexu.
K tomu všetkému stratégia podnecovania týchto dvoch zástupných vojen v Izraeli a na Ukrajine súčasne stavia impérium USA do vážneho problému simultánnosti. S vyhliadkou, že sa zapletieme do dvoch vojen – v Európe a na Blízkom východe – a možno skĺzneme do tretej vojny o Taiwan, ktorú stále viac vyvolávajú, bez vážnejšej vyhliadky na víťazstvo v niektorej z týchto vojen. Neexistuje žiadna realistická vojenská stratégia, ktorá by umožnila Washingtonu vstúpiť do ringu s Ruskom a zároveň celým moslimským svetom. Jasne to ukázal len neúspešný zástupný konflikt na Ukrajine, nehovoriac o tom, čo budeme vidieť v konflikte Izraela s Gazou. Čína by mohla vstúpiť do boja ako ďalší hráč.
Takže sa vraciame k otázke: Aj keby si USA teoreticky mohli finančne dovoliť podporovať obe vojny, stojí to za ťažko zarobené peniaze amerických daňových poplatníkov? Samozrejme, že nie. Spojené štáty sa musia v záujme vlastného ľudu a ľudstva zamerať na investovanie týchto peňazí z daní na domácom trhu a v záujme svojich vlastných občanov, pričom sa musia vrátiť k diplomacii. To je ešte jasnejšie, keď si uvedomíme, že dva existujúce konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine – a potenciálny tretí [na Taiwane] – ovplyvňujú všetky jadrové štáty. Je čas vážne uvažovať o našich národných prioritách, ak dúfame, že prežijeme ako národ alebo dokonca ako druh.
AUTOR: Bradley Blankenship je americký novinár, publicista a politický komentátor pôsobiaci v Prahe. Má stĺpček v CGTN a je nezávislým reportérom pre medzinárodné tlačové agentúry vrátane Xinhua News Agency.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Bradley Blankenship: Die USA könnten problemlos zwei Kriege finanzieren – Aber sollten sie das tun?, de.rt.com, 24.10.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.