Prof. J. Beneš: Väčšie množstvo pozitívnych testov u zdravej populácie nie je nič zlé

· Čas čítania: 9 min.
Zdroj: Frekvence 1

Ochorenie COVID-19 sužuje svet už niekoľko mesiacov. Podľa profesora Jiřího Beneša (65), prednostu Kliniky infekčných chorôb 3. LF UK v Nemocnici Na Bulovce, sa však s koronavírusom dá normálne žiť. Pokiaľ mu nedáme priestor naplniť jeho potenciál, nebude nám robiť väčšie problémy ako iné respiračné infekcie.

Zmenil sa koronavírus alebo zoslabol?

Moc nie. Môžeme však očakávať, že vírus bude do budúcnosti slabnúť, pretože sa bude adaptovať na človeka. V Európe, pokiaľ viem, ale zatiaľ nikto žiadnu zmenu vírusu nepopísal. Existujú síce informácie, že v Singapure zistili iný variant vírusu, ktorý by mal byť menej agresívny a menej prenositeľný. To je samozrejme možné. Je to RNA-vírus, takže všeobecne platí, že sa môže meniť ľahšie ako DNA-vírusy. V lete oproti jari slabol priebeh epidémie, čo je spôsobené inými vplyvmi – teplým letným počasím, ale aj zmenou nášho správania.

Prečo sú prírastky covid-pozitívnych ľudí vyššie?

Ak veľmi intenzívne testujeme, je logické, že nachádzame viac pozitívnych prípadov. Preukázaná prítomnosť vírusu v organizme človeka však ešte neznamená, že ide o chorobu. Vírus v okamihu testovania už môže byť neaktívny, neškodný alebo sa s ním človek len stretol a na ochorenie nedošlo. Ide teda o bezpríznakovú infekciu. Preto tvrdím, že množstvo pozitívnych testov u populácie, ktorá je normálne zdravá, neznamená nič zlé. Keby sa týmto spôsobom testovala iná vírusová infekcia, napríklad chrípka, tak by pozitívnych boli nie stovky, ale tisíce denne.

Išlo by o normálny stav?

Samozrejme. V novembri máva každý rok veľa ľudí príznaky akútnej respiračnej infekcie a nikoho to nevyvádza z miery. Takže vysoké počty pozitívne testovaných, ale v zásade zdravých osôb nie sú žiadnou alarmujúcou informáciou.

V koronavírusovom manuále uvádzate, že covid nie je tak agresívny, ako bol v stredoveku napríklad mor. Ako sa ale pozerať na to, že nemecké štúdie ukazujú, že aj pri ľahkých priebehov bolo zaznamenané poškodenie srdca alebo to, že vírus prechádza placentou?

Vidím to veľmi skepticky. Infikovaných ľudí sú vo svete desiatky miliónov. Keby vírus bežne vyvolával také komplikácie, aké opisujete, muselo by sa to prejaviť už na začiatku epidémie. Koronavírusové infekcie sa v úplnej väčšine odohrávajú na úrovni sliznice dýchacích ciest. Rovnako ako mnohé iné respiračné vírusy majú veľmi jednoduchú stratégiu. Vírus potrebuje napadnúť nejaké vnímavé bunky, premnožiť sa v nich a potom infikovaného hostiteľa zase opustiť a napadnúť ďalšieho. Vírusy, ktoré sa správajú týmto spôsobom, nie sú vybavené na to, aby prenikali do krvného riečišťa. Nie je to pre nich výhodné, pretože po prieniku do krvi zostanú v ľudskom organizme uväznené a už sa nemôžu šíriť ďalej. Čiže nielen pre človeka, ale aj pre koronavírusy je prienik do krvi, do hlbokých tkanív alebo do placenty nešťastnou náhodou, rozhodne to pre nich nie je programový cieľ.

Čo rozhoduje, či sa nakazíte?

Ako koncentrácia vírusu vo vzduchu, tak doba, po ktorú kontaminovaný vzduch dýchame. Ak množstvo vdýchnutého vírusu prekročí nejaký limit, tak sa vírus dostane do pľúc a vznikne závažná forma infekcie. Všeobecne možno povedať, že nebezpečné sú situácie, kedy sa v uzavretom priestore hovorí, kričí, spieva alebo sa pohybuje väčšie množstvo ľudí. Niektorí z týchto ľudí môžu byť nakazení, bez toho aby o tom vedeli a vylučujú vírus, ktorý sa v nevetranom prostredí koncentruje. V tomto smere môžu pomôcť rúška.

Ste teda v tábore „pre rúška“?

Z médií sa dozvedáme, že profesor Žaloudík je proti rúškam, zatiaľ čo profesor Šedo je pre rúška. Tento antagonizmus je trochu umelý. Vytváranie nejakých táborov „pre“ a „proti“ len podporuje nervozitu, chaos a agresiu. Predpokladám, že keď sa profesor Žaloudík pôjde pozrieť na operačnú sálu, tak si rúško celkom samozrejme vezme a profesor Šedo si naopak rúško nevezme, keď sa pôjde prejsť na bicykli. Prosím teda, nebavíme sa o tom, či „rúško áno“ alebo „rúško nie“, ale o tom, kedy je na mieste ich používať.

Kedy to má zmysel?

Keď bránime veľkej expozícii a bezprostrednému riziku šírenia vírusu. Rúško je krátkodobá šikovná ochrana, ktorú by mal mať každý trvale pri sebe ako prvú pomoc. Môžeme ju použiť, kedykoľvek sa cítime ohrození, napríklad tým, že niekto v okolí kašle alebo smrká. Potom nás rúško bude chrániť, síce nie dokonale, ale rozhodne dosť, aby množstvo vírusov alebo baktérií, ktorým sme vystavení, bolo čo najmenšie.

Ako podľa vás s rúškami správne zaobchádzať?

Je nutné udržiavať ich v čistote, nevytiahnuť rúško odniekiaľ z vrecka po desiatom použití. Ďalej je dobré nepoužívať ho dlho. Ak niekto nosí jedno rúško osem hodín v kuse, vystavuje sa riziku, pretože do nej vdychuje svoje vlastné baktérie, ktoré sa potom v dýchacích cestách hromadia a môžu spôsobiť ochorenie. Je ešte potrebné dodať, že trochu iné pravidlá platia pre seniorov a taktiež pre ľudí s postihnutím pľúc a srdca, s oslabenou imunitou, cukrovkou či nadváhou. Tí sú samozrejme viac ohrození a musia sa preto viac chrániť. Ak sa títo zvýšene vnímaví jedinci potom z nejakého dôvodu musia pohybovať v rizikovom prostredí, napríklad pri cestovaní verejnou dopravou alebo pri návšteve nemocnice, mali by skôr než rúško používať respirátor, ktorý poskytne kvalitnejšie ochranu.

Ako sa človek môže nakaziť napríklad v električke?

Ak človek normálne cestuje električkou, má zatvorenú pusu, nekýchá, nesmrká a nekričí, nemá moc možností, ako vírus šíriť. Aj keby práve prechádzal bezpríznakovou infekciou, množstvo vírusu, ktoré okolo seba rozšíri, je zanedbateľné. Preto si myslím, že plošné nosenie rúšok napríklad v električke nie je za súčasnej epidemiologickej situácie na mieste. Ľudia by si však rúško nasadiť mali, ak sa sami necítia dobre alebo keď pristúpi niekto smrkající či kašľajúcich. Kvôli riziku prenosu kontaktom, napríklad z kontaminovaného madla alebo tlačidla, je dôležité si nesiahať pri pobyte na verejnosti do tváre a tiež nejesť skôr, než si po návrate domov umyjeme ruky. Týmto reflexom a návykom je potrebné sa naučiť.

Blíži sa jeseň a zima, vlhko a ďalšie respiračné infekcie. Ako sa na to pripraviť?

V lete je epidemiologická situácia všeobecne priaznivá, pretože koronavírusy aj iné respiračné vírusy sú chúlostivé voči slnečným lúčom i voči vyschnutiu. V čase jesenných plieskaníc budú tieto vírusy podstatne dlhšie prežívať vo vonkajšom prostredí a súčasne nosová sliznica bude v dôsledku prechladnutiu menej odolná voči infekcii. Ľudia sa tiež budú viac zdržiavať v uzavretých priestoroch. Na prelome jesene a zimy preto mnoho ľudí bude mať nádchu, zvýšenú teplotu alebo kašeľ a bez testovania nebude možné určiť, kto má koronaviírusovú infekciu a kto bežné prechladnutie. Iste sa môže zvýšiť intenzita testovania a trasovanie a vláda môže nariadiť sprísnenie plošných opatrení.

Existuje aj iná cesta?

Celkom určite. Ak sa dokážeme správať zodpovedne, môžeme riziko ťažkého priebehu koronavírusovej infekcie znížiť na minimum. Už teraz sa na kritické obdobie môžeme pripraviť tým, že si vštepíme spomínané hygienické návyky. Tiež je dobré sa nechať očkovať proti chrípke, pretože prípadný súbeh chrípkovej a koronavírusovej epidémie by mohol byť nebezpečný.

Podľa vášho skôr publikovaného odhadu sa s koronavírusom stretlo už 50 percent Čechov. Čo to znamená v praxi?

„Stretlo sa s vírusom“ chápem tak, že sa ich organizmus s vírusom stretol, čo ale nemusí znamenať, že bol chorý. Prevažná väčšina týchto ľudí vôbec neochorela alebo prekonala len veľmi ľahké ochorenie, napríklad nádchu. U ľudí s ľahkým priebehom infekcie sa ale obvykle voči vírusu nevytvorí imunitná pamäť. Nemôžeme preto využiť bežný postup, čiže vyšetrovanie protilátok, aby sme zistili, koľko ľudí sa s infekciou stretlo.

Koronavírus sa často prirovnáva k chrípke. Na prelome rokov 1995 a 1996 bolo v Česku počas chrípkovej epidémie nakazených zhruba 11 percent obyvateľov a viac ako 12-tisíc obetí. Je adekvátne chrípku s koronavírusom porovnávať?

Podľa našich doterajších epidemiologických údajov sa koronavírus chová v podstate rovnako ako chrípka, dokonca možno miernejšie. Pohľad na celoslovenský graf počtu úmrtí zvyčajne ukazuje nárast počtu úmrtí v čase chrípkovej epidémie. Na krivke, ktorá je inak plochá, v tomto období vyčnieva zub, síce nie moc veľký, ale patrný. Keď sa ale pozrieme na vývoj počtu úmrtí v priebehu roka 2020, žiadny zub nevidíme.

Aké sú ešte ďalšie porovnania?

Sledujeme krivky celkového počtu úmrtí v Českej republike za niekoľko posledných rokov a porovnáme ich s krivkou počtu úmrtí v tomto roku, nevidíme žiadny rozdiel. V priebehu koronavírusovej epidémie u nás teda k žiadnemu zvýšeniu celkovej úmrtnosť v populácii nedošlo.

Koronavírus je teda z tohto pohľadu menej nebezpečný než chrípka?

Áno, ale musím k tomu pripojiť jedno dôležité upresnenie. Hovoríme tu len o dátach v Českej republike, kde sa epidemiologická situácia vyvíjala priaznivo. Koronavírus má potenciál správať sa ďaleko horšie. V podmienkach, ktoré panovali v Číne, v severnom Taliansku alebo v New Yorku, prebiehala koronavírusová epidémia naopak ďaleko horšie ako chrípka. To, ako bude šírenie vírusu v populácii prebiehať, záleží na nás, nie na víruse. Záleží na tom, čo my tomu vírusu dovolíme. A to platí tak v mierke celého štátu, tak i jednotlivých ľudí. Každý z nás svojím správaním spoluurčuje, či bude epidémie hrozivá alebo nie.

Ako ku koronavírusu pristupovať?

Moja predstava je taká, že sa nebudú hľadať, skúmať a vyšetrovať ľudí, ktorí sú v dobrom stave. Nie je nutné strašiť národ tým, že bolo zistené sto alebo tisíc nakazených v jeden deň. Ak chceme poznať, ako vírus prestupuje populácií, môžeme merať koncentráciu vírusu v prostredí, to znamená v odpadových vodách alebo aj vo vzduchu v prostredí, kde sa hromadí veľa ľudí, napríklad v obchodných centrách. V odbornej literatúre sú už publikované prvé články o tom, ako sa tieto postupy môžu v monitorovaní epidemiologickej situácie uplatniť. Myslím, že je to oveľa jednoduchšie a lacnejšie ako terajšia trasovanie alebo tzv. Chytrá karanténa.

Čo je najdôležitejšie ukazovateľ?

Poznať počty ľudí, ktorí majú ťažký priebeh choroby. To je známkou toho, že sa vírus dostal do prostredia, kde sa sústreďujú obzvlášť vnímaví jedinci alebo že niekde došlo k veľmi vysokej koncentrácii vírusu. Ak začne stúpať počet osôb s ťažkým priebehom infekcie, je potrebné konať. Neznamená to automaticky, že je potrebné zavádzať plošné opatrenia, je možné, že k nárastu došlo v dôsledku nejakého miestneho zlyhania, napríklad zavedením infekcie do domova seniorov. Je ale potrebné analyzovať situáciu a potom vykonať cielený zásah. V tom je úloha lokálne pôsobiacich epidemiológov nenahraditeľná.

Prečo majú v niektorých iných štátoch horšie štatistiky?

V každej krajine je situácia iná. Skúsenosti z Číny alebo z Lombardie sú pre nás dôležité nie preto, aby sme prepadali panike, ale aby sme si uvedomili, že vírus má potenciál rozvrátiť spoločnosť. Ten sa, ale uplatní len pri splnení určitých špecifických podmienok. Teraz už poznáme vírus natoľko, aby sme sa takýchto situácií vyvarovali a potom sa bude koronavírus prejavovať ako bežný respiračný vírus. Verím tomu, že keď len trochu zlepšíme svoj prístup, udržíme bdelosť orgánov verejného zdravia, budeme môcť s koronavírusom úplne normálne žiť.


Profesor Jiří Beneš

Pôsobí ako prednosta Kliniky infekčných chorôb 3. LF UK v Nemocnici Na Bulovce. Promoval na lekárskej fakulte hygienickej Univerzity Karlovej (teraz 3. lekárska fakulta UK). Zaoberá sa predovšetkým infekčnou endokarditídou, sepsou alebo antibiotikami a antibiotickou liečbou závažných bakteriálnych infekcií. Je členom výboru Spoločnosti pre epidemiológiu a mikrobiológiu SLS. V súvislosti so svojou odbornou činnosťou na poli infektológie a antibiotickej liečby získal aj mnohé významné ocenenia.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: Větší množství pozitivních testů u zdravé populace není nic špatného, říká profesor Jiří Beneš, Reflex.cz, 11.9.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár