Verdikt OSN o Malvínach prebudil v Britoch staré koloniálne pudy

Add Comment

Najnovšia správa opätovne rozjatrila dlhoročné rany vo vzťahoch Veľkej Británie a Argentíny. Komisia OSN pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS) totiž svojím rozhodnutím odobrila návrh Argentíny na rozšírenie jej vôd v južnej časti Atlantiku o 35 percent, čím potvrdila, že Malvínske (Falklandské) ostrovy ležia v jej výsostných námorných vodách. Kým argentínska šéfka diplomacie Susana Malcorrová ho privítala ako „historicky významný krok k určeniu vonkajších hraníc Argentíny“, britský kabinet na čele s premiérom Davidom Cameronom ho 29. 3. 2016 „odmietol“ s tým, že údajne nie je právne záväzné.

Falklandské a krymské referendum asi nie sú to isté

Najčastejšie používaným anglosaským argumentom je výsledok posledného referenda z roku 2013, v ktorom sa obyvatelia ostrovov väčšinou hlasov vyslovili za ich zotrvanie vo zväzku so Spojeným kráľovstvom ako jeho zámorské územie. O rozruchu v londýnskych kruhoch svedčí, že vláda Falklandov a Británie sa už podľa britskej tlačovej agentúry Press Association spojili, aby prekonzultovali prípadný spoločný postup.

„V tomto štádiu musíme najskôr získať podrobnosti zo správy. Je dôležité zdôrazniť, že toto je poradná komisia. Dáva odporúčania, ktoré nie sú právne záväzné,“ citovala tlačová agentúra DPA hovorkyňu britského premiéra, ktorá v reakcii na rozhodnutie CLCS zdôraznila potrebu zohľadniť názory samotných obyvateľov Falklandov. „Veľmi jasne povedali, že chcú zostať zámorským územím Spojeného kráľovstva, a my budeme toto ich právo rozhodnúť o vlastnej budúcnosti podporovať,“ vyslala argentínskym predstaviteľom nepriamy signál.

Jej kolega na úrovni OSN – hovorca generálneho tajomníka Pan Kimuna Stéphane Dujarric rozhodnutie CLCS objasňoval tým, že komisia „nezvažovala a nehodnotila tie časti návrhu, ktoré sú sporné… v súlade so svojimi pravidlami a postupmi“. Ako sa zdá, pre vodcov zašlej koloniálnej mocnosti nie sú falklandské a krymské referendum právne totožné.

Spor o strategicky významnú oblasť pokračuje

Vrátenia Malvínskych ostrovov ležiacich približne 480 kilometrov juhovýchodne od pobrežia Argentíny, ktoré sú vo vlastníctve Spojeného kráľovstva pod názvom Falklandy, sa druhá najväčšia juhoamerická krajina dožaduje už od roku 1820, keď sa stali súčasťou britského impéria. Buenos Aires to ale neuznáva a v dožadovaní sa zvrchovanosti nad nimi nepoľavuje. V roku 1982 vypukla preto v pozemnom, vzdušnom i námornom priestore Malvínskych ostrovov, Južnej Georgie a Južných Sandwichových ostrovov medzi Britániou a Argentínou krátka 73-dňová vojna, v ktorej prišlo o život vyše 900 vojakov (Argentína 655, Spojené kráľovstvo 255 padlých).

Treba však vedieť, že bez satelitnej pomoci USA by Londýn vojnu o „svoje Falklandy“ buď nevyhral, alebo ak áno, tak by si to určite vyžiadalo dlhší čas a omnoho väčšie obete. Útok argentínskeho letectva na britský torpédoborec HMS Sheffield francúzskymi strelami AM39 Exocet a jeho následné potopenie, ktoré sa do povojnových dejín kráľovského vojenského námorníctva zapísalo ako jedna z najväčších tragédií, ako aj zničenie ďalších lodí (HMS Ardent, HMS Antelope, HMS Coventry, MV Atlantic Conveyor s dopravnými vrtuľníkmi Chinook a stavebných zariadení na vybudovanie pristávacej dráhy) spôsobili britskému národnému sebavedomiu napriek umelo glorifikovanému víťazstvu vtedajšej „železnej lady“ Margaret Tchatcherovej ťažkú ujmu.

Niet divu, že Malvínskych (Falklandských) ostrovov, ktoré podľa Malcorrovej predstavujú „politicky, ekonomicky a strategicky významnú oblasť“, sa nehodlá žiadna z dvoch sporiacich sa strán len tak vzdať. Nové hranice totiž rozšíria oblasť argentínskeho zvrchovaného územia o 1,7 milióna km2. Otázkou ich suverenity sa zaoberal aj nedávny 4. summit Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC), ktorý sa uskutočnil 27. 1. 2016 v ekvádorskej metropole Quito. Britské médiá už prejavili obavy, že rozhodnutie CLCS by mohlo mať vážny dopad na využívanie tamojších prírodných zdrojov vrátane ložísk ropy a zemného plynu.

Zdroj: TASR

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis