Verejnoprávnym rozhlasom a televíziou otriasa politika

Tagged With: , , , , , Add Comment

Každé nové vedenie RTVS robilo zmeny, v ktorých lietali ľudia. Václav Mika, Richard Rybníček, no a teraz Jaroslav Rezník. Tu treba povedať, že Mika a Rybníček prišli z prostredia súkromných médií, ktorým je prvoradý zisk, zábava a bulvár. S nestrannosťou, nezaujatosťou, objektivitou a ďalšími atribútmi verejnoprávnosti to nemalo veľa spoločného. Rybníček vyhodil z televízie 900 ľudí. A bolo ticho. Aj Richard Sulík (SaS) svojho času chcel zrušiť koncesionárske poplatky, lebo podľa neho občania nemali platiť za niečo, s čím nie sú spokojní.

Platforma okolo redaktorky Zuzany Kovačičovej-Hanzelovej, 58 zamestnancov, vyjadrila svoju nespokojnosť s novým manažmentom. Požiadavky nadriadených na väčšiu objektivitu materiálov berie ako šikanu a cenzúru. Veď – ich noví šéfovia sú bývalí hovorcovia. Lenže, Vahram Chuguryan, Michal Dzurjanin či Petra Maťašovská sú ľudia, ktorí predtým dlhé roky pracovali v rozhlase alebo televízii. Na hovorcovské posty ich „vytlačili“ čistky, ktoré sa v týchto médiách robili predtým.

A, povedzme si na rovinu, do Jaroslava Rezníka nekopú liberáli po prvý raz. V roku 2004 za jeho vedenia Slovenského rozhlasu bola rozpustená Redakcia medzinárodného života. Predstavitelia mimovládnych organizácií vtedy tlačili na Rezníka, že správy zo zahraničia sú protiamerické. Bol medzi nimi napríklad programový riaditeľ Georgeom Sorosom financovanej Nadácie Pontis Milan Nič a Vladimír Talian z občianskeho združenia Hlava 98, ktorý chcel demokratizovať Bielorusko. Združenie produkovalo film o Anne Frankovej a organizovalo kampane Nie je nám to jednoVolím, teda som. Ich cieľom bolo odstrániť od moci Vladimíra Mečiara a presvedčiť voličov, aby podporili vstup do EÚ a NATO. V tom čase zaútočila armáda USA na Afganistan, potom aj na Irak (na základe falošnej správy o zbraniach hromadného ničenia) a Redakcia medzinárodného života SRo bola rozpustená. Vedúci Karol Sorby a jeho zástupca Alexander Kurtanský vtedy išli pracovať ako hovorcovia SIS. Potom aj Branislav Zvara. Tiež som bol redaktorom tejto redakcie, dal som výpoveď. Oľga Baková, ktorá RTVS teraz opúšťa, bola vtedy vyslaná ako spravodajkyňa do Washingtonu. Redakcia bola zlúčená s Rádiožurnálom a jej novým vedúcim sa stal bývalý agent ŠTB Ján Šmihula, ktorý potom postúpil na šéfa spravodajstva STV. Mimovládky odviedli skvelú prácu.

Neskôr bol Rezník riaditeľom TASR. Vlani uzavrel zmluvu na odber správ z ruskej agentúry Sputnik, kvôli čomu ho mainstreamové médiá a mimovládky išli zožrať. Nakoniec ustúpil.

Teraz je Rezník znovu na vine, lebo si ako parlamentom zvolený riaditeľ RTVS dovolil robiť zmeny podľa vlastnej predstavy. Takže je na mieste otázka: kto riadi RTVS, demokraticky zvolený riaditeľ, alebo zahraničím platené mimovládky? Táto inštitúcia má 1100 zamestnancov. 58 z nich brojí na odpor. Celý spor s vedením vznikol na základe toho, nový šéf spravodajstva Vahram Chuguryan nepovažoval za vhodné a nestranné, keď redaktori mali vo vysielaní odznaky so sloganom All For Jan. Začali teda hovoriť o tlaku vedenia a atmosfére strachu medzi kolegami. „Mnohí redaktori sa skutočne boja – nie však vedenia, ale agresívnej revolučnej úderky, ktorá chce zasahovať do politiky a vyhráža sa tým, ktorí sa nechcú pridať na ich stranu, že skončia ako redaktori mečiarovskej televízie a nikto nikdy nikde ich nebude chcieť zamestnať,“ napísal v hodnotení situácie analytik Eduard Chmelár. Hanzelová sa podieľala aj na tvorbe Príručky “Ako fungujú slovenské médiá, komu veriť a komu nie” , ktorú v týchto dňoch dodáva základným školám Denník N. V minulosti už podobnú príručku vydal s podporou Sorosovej nadácie Open Society Foundation.

Jaroslav Rezník v reakcii napísal: Nový manažment spravodajstva začal realizovať účinné kroky, aby spravodajstvo RTVS bolo objektívne, vyvážené, nestranné a plnilo základnú informačnú službu pre širokú verejnosť. Tí, ktorí sa s tým nedokážu stotožniť, neakceptujú roky platné pravidlá – Zákon o RTVS a z neho odvodený Štatút programového pracovníka, Etický kódex a ďalšie platné predpisy – a hľadajú vnútorného i vonkajšieho nepriateľa, lebo začali mať problém.“ Ide teda podľa neho o snahu umelo spolitizovať nevyhnutné organizačné zmeny. „Môžeme uzatvárať stávky, koľko dní bude trvať, kým sa na obranu vzbúrencov postavia politické strany alebo námestia a celý spor zneužijú a vyhrotia ešte viac,“ predvída Chmelár, podľa ktorého sa vytvára falošný dojem, že sloboda médií je ohrozená, pritom ide len o hlučnú skupinku, ktorá prehlušila mlčiacu väčšinu. Podľa neho formuje pohľad na svet slovenských médií „proamerický troll, manipulatívny a nekompetentný Juraj Smatana, trhoví fundamentalisti a extrémisti s prekonanými neoliberálnymi postojmi. Títo ľudia nám vyhlásili informačnú vojnu. Budú klamať, zavádzať, blokovať informácie, zastrašovať, škandalizovať a špiniť všetkých, ktorí nezdieľajú ich zvrátený pohľad na svet.“

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

Ratko Sudecký

Pridaj komentár

  & Časopis