Vláda pokračuje pod zástavami dzurindizmu-miklošovizmu vo „veľkej privatizácii“ a vyhadzovaní štátnych peňazí hore komínom

· Čas čítania: 10 min.
foto: Dreamsteam

A už sme tam. Deje sa presne to, čo pred voľbami predpovedali odborníci, ktorí sa ešte nenakazili slniečkarskym kapitálo-liberalizmom. Súčasná vláda veselo opakuje mnohé chyby /nazveme ich tak…/ predošlej, pridáva vlastné a robí hlúposti rýchlejšie a vo väčšom rozsahu. Navyše v čisto druzindovsko-miklošovskom štýlu obnovila veľký vypredaj Slovenska. Prirodzene, veľa štátneho majetku po „veľkých privatizéroch“ nezostalo, ale vyzerá to tak, že súčasná vláda mieni rozpredať všetko, čo ešte patrí štátu.

Navyše začína veselo rozhadzovať štátne financie v závratnom rozsahu z pohľadu vrelo milovaných premiérom obyčajných ľudí, ktorí iba vyvaľujú očí a žasnú, ako vláda vyhadzuje štátne peniaze von komínom. O čo ide? Ministerstvo vnútra SR podpísalo minulý týždeň rámcovú zmluvu za niekoľko desiatok miliónov eur. Prečo niekoľko? Pretože ministri, úradníci, odborníci a zúčastnené strany uvádzajú úplne odlišné čísla a prisahajú, že práve oni majú pravdu. Tie čísielka sa ozaj odlišujú – od 33 až po 84 miliónov eur. Zaujímavé, však?

Ministerstvo vnútra sa zamotalo do ďalšej kauzy, povedzme, Kyselicovo-Kiselicovej… Čelí po škandále s Lukášom Kyselicom – ďalšej kauze v hlavnej úlohe s Renátou Kiselicovou. Rezort totiž minulý týždeň uzatvoril rámcovú zmluvu na 84 miliónov eur za poradenské služby v oblasti auditu. Zmluvu podpísal za rezort štátny tajomník Ján Lazar a za stranu dodávateľa Renáta Kiselicová, ktorá je jedinou vlastníčkou a konateľkou dodávateľskej firmy Centire s.r.o. – https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4871190&l=sk/

Na podozrivú zmluvu, keď štát má zaplatiť závratnú službu súkromnej firme, upozornil bezpečnostný analytik Radovan Bránik: „A tak zatiaľ, čo ústami predsedu vlády riešime hrdinské odstúpenie Kyselicu z postu štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR, v paralelnom vesmíre sa na tom istom ministerstve minulý týždeň potichu uzatvorila rámcová zmluva na 84 miliónov eur za poradenské služby v oblasti auditu. Ak budú robiť audit 8 hodín denne cez pracovné dni, budú mať prácu iba na 75 rokov. Našťastie, aspoň osobohodina je veľmi lacná, 60 až 80 eur,“ smutne ironizuje analytik.

Ministerstvo vnútra sa bráni a tvrdí, že nemalo iné východisko, inak by vznikli obrovské problémy: „ Ak by rezort rámcové zmluvy nepodpísal, minimálne rok by neexistovala možnosť využívať služby poradenských a audítorských firiem. Bolo by potrebné vyhlásiť nové verejné obstarávanie, čo by skomplikovalo prácu nielen rezortu vnútra, ale aj ostatných ministerstiev, pretože toto verejné obstarávanie bolo vyhlásené pre potreby celej verejnej správy. MV SR dáva záruku, že na korektný priebeh plnenia dohliadne,“ reagoval rezort.

„Obhajcovia“ z ministerstva vnútra a radov koalície tvrdia, že nejde o konečnú dohodu, ale iba o rámcovú, v ktorej sú uvedené maximálne ceny za vykonávanie audítorských služieb. V rámcovej zmluve sa tiež uvádza, že štát „nie je povinný počas trvania tejto dohody uzavrieť realizačné zmluvy na poskytnutie audítorských služieb“. Upokojujú, že štát možno nebude musieť zaplatiť tých 84 miliónov eur, ktoré sa v znení samotnej zmluvy nenachádzajú. Má ísť údajne len o pôvodný odhad zo súťaže obsahujúci aj DPH.

Konzorcium Centire tvrdí, že predpokladaná hodnota zákazky bola 70 miliónov eur bez DPH a cena, ktorú ponúka toto konzorcium, je 33 miliónov eur bez DPH. „Keďže predpokladaná hodnota zákazky bola obsiahnutá aj v návrhu rámcovej dohody v súťažných podkladoch, musela byť uvedená aj v uzavretých rámcových dohodách,“ uviedol rezort vnútra a tým sa snaží vysvetliť, ako sa mohla suma 84 miliónov eur dostať do anotácie zmluvy.

„Súťaže sa zúčastnilo 10 spoločností, naša spoločnosť ponúkla najnižšiu cenu, ktorá bola na úrovni približne polovice z predpokladanej hodnoty zákazky a súčasne cien, za ktoré štát nakupoval tieto práce doteraz. Predpokladaná hodnota zákazky bola 70 mil. EUR bez DPH na celý rozsah požadovaných prác, naša ponúknutá cena je 33 mil. EUR bez DPH,“ uviedla pre média Renáta Kiselicová zo spoločnosti Centire a podotkla, že sa postupovalo striktne podľa zákonu. Zákon však nehovorí, že mnohonásobne prehnaná zákazka samotnému štátu a vyprázdňuje štátnu pokladnicu…

Len tak „mimochodom“… Je v súvislosti s touto zákazkou zaujímavý aj ďalší krok vlády, kvôli ktorému, podľa opozície a nezávislých analytikov, pokračuje vypredaj Slovenska v štýlu „nesolunských bratov“ – Dzurindu a Mikloša. Podľa bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu, Slovensko podpisom memoranda stratilo významnú šancu konečne napraviť nevýhodnú privatizáciu Dzurindovej vlády a získať manažérsku kontrolu v monopolnej spoločnosti pre distribúciu elektriny na východnom Slovensku.

Slovensko si neuplatní predkupné právo na nákup 49 percent akcií spoločnosti Východoslovenská energetika (VSE) Holding, a.s. Tie plánuje kúpiť koncern E.ON od skupiny RWE ako súčasť ich celosvetovej dohody. E.ON už na Slovensku vlastní 49 percent akcií v Západoslovenskej energetike (ZSE), a.s. Štát za neuplatnenie predkupného práva zinkasuje od koncernu 35 mil. eur. Vo štvrtok o tom informoval vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík. „Sme sa snažili niečo vyjednať a nie je to málo. Za neuplatnenie svojho predkupného práva dostane Slovensko celkovom slušnú sumu,“ sa popýšil minister. Obe strany vo štvrtok podpísali memorandum.

Všimli ste si? Slovensko fakticky stratí kontrolu nad vlastnou energetikou a za to dostane, podľa Sulíka, „slušnú sumu“ – 35 miliónov eur. V prepočte je to 30 judášskych strieborných… A pozor. Firmička Centire s.r.o. s desiatkom zamestnancov urobí istú prácu a za to dostane minimálne 33 miliónov eur! Fakticky za rovnakú sumu Sulík predal slovenskú energetiku… A to ešte poradenská eseročka za svoj audit môže zinkasovať možno 60 alebo aj celých tých 84 miliónov eur. Tak potom by pomaly mohla sprivatizovať celú slovenskú energetiku… Tak sú nastavené ceny za „služby,“ také sú sadzby. Akože všetko je v súlade so zákonom. Ale ten zákon… Celý výrobný podnik s veľkým počtom zamestnancov toľko nezarobí ani za celý život svojich zamestnancov, koľko si zinkasuje za jednu zákazku eseročka Centire.

Opozícia tvrdo kritizuje ako „vypredaj slovenskej energetiky“, tak aj udelenie zákazky spoločnosti Centire s.r.o. za ozaj totálne prehnanú a závratnú sumu – či už to bude 84, 60 alebo aj 33 miliónov eur. Opozičníci, hlavne, tí, ktorí neboli súčasťou minulej vlády, ktorá tiež poskytovala podobné podozrivé „zákazky“, tvrdia, že forma rôznych poradenských služieb pre štát je cesta k tunelovaniu štátneho rozpočtu a verejných financií.

Poukazujú na to, že štát má možnosti na to, aby riešil podobné otázky sám a prostredníctvom svojich zamestnancov musí dokázať vykonávať všetky potrebné úkony a neposkytovať súkromným eseročkám miliónové zákazky. Prízvukujú, že štát disponuje značným kapitálom, štátnymi univerzitami, akademickými kapacitami a hlavne vlastnými zamestnancami – štátnymi úradníkmi. Napokon, čo robia všetci zamestnanci na ministerstvách – iba prekladajú papiere, kávičkujú a poberajú vysoké platy? Nenájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí dokážu splniť úlohy, ktoré riešia súkromné firmy, alebo nedá sa zamestnať takých ľudí, ktorí to zvládnu a budú tieto veci riešiť v rámci svojej pracovnej náplne a za svoj plat a štát nebude musieť vyhadzovať von komínom desiatky miliónov eur?

Je to taký problém? Teda od pár desiatok zamestnancov súkromných spoločností – eseročiek závisí chod slovenských ministerstiev? Okrem nich nikto na Slovensku nedokáže vykonávať túto prácu, ale za primeranú odmenu? Tieto firmičky by obyčajným ľuďom, vrelo milovaným pánom premiérom, teda mali pripadať, ako spoločnosti, ktoré posielajú vesmírne lode na Mars: podobných spoločností je veľmi málo a ich služby sú sakramentsky, kozmicky drahé…

Číže, ak si trochu napnúť mozgové závity, popracovať a urobiť niečo pre túto krajinu a pre tu žijúcich ľudí, dalo by sa niečo vymyslieť a urobiť. A potom by štát nepotreboval totálne predražené služby súkromných firiem, ktoré lusknutím prstov a bez námahy získajú peniaze, ktoré si obyčajní ľudia, ktorých „patrónom“ je pán premiér, si nezarobia ani za celú život. Lenže! Potom sa nepodarí kradnúť a rozdávať peniaze „kamarátom“…

Predstavitelia súčasnej koalície, ktorí dlhé roky boli v opozícii a neustále upozorňovali na chyby a nekalé činy vtedajšej vlády, pokračujú v rovnakom štýle, ba dokonca prinášajú aj vlastné, liberálno-kapitalistické prvky. Čo také nerobia, z čoho obviňovali minulú vládu? Tvrdili, že skoncujú s rodinkárstvom, klientelizmom, korupciou, rozkrádaním štátu, vzťahmi s oligarchami a pod. Splnili aspoň jeden z tých sľubov?

Jedinou novinku, ktorú do životu priniesla nová vláda, bolo… navrátenie starých praktík Dzurindovsko-Miklošovskej vlády. Súlik, ktorý s vyznamenaním absolvoval akadémiu Dzurindu-Mikloša, pokračuje v ich politike a mieni prekonať svojich učiteľov. Ono je pravda, toho štátneho na Slovensku zostalo už primalo. Čo si nestihli kúpiť zahraničné spoločnosti, uchmatlo zopár domácich oligarchov. Zostali už iba také malé omrvinky. Čo by sa ešte dalo predať vo veľkom? Cesty? Obrovský poklad – vodu? Alebo porozmýšľať nad tým, aby sprivatizovať vzduch a predať ho zahraničným firmám? Možno aj na to raz príde…

Štát nepotrebuje totálne predražené služby poradenských a auditorských firiem za, prirodzene, gigantické odmeny. Štát potrebuje odborníkov, talentovaných, schopných, skúsených a pracovitých zamestnancov. Podľa všetkého, súčasná vláda ich nepotrebuje, lebo o nich ani nespomína. Potom by sa ozaj nedalo kradnúť a poskytovať „priateľom“ závratne lukratívne zákazky. Štát by nemal vyhadzovať gigantické finančné prostriedky len tak hore komínom a rozpredávať domáce „rodinné striebro“, ktorého už aj tak zostalo primálo.

Na čele štátu by mali byť patrioti, ktorí by nepracovali pre vlastné vrecko, ale pre túto krajinu, pre týchto ľudí, na ktorých si pán premiér a celá jeho vládna garnitúra spomína iba raz za 4 roky a teda pred voľbami. Na čele štátu by mali byť vlastenci, ktorí by nepovolili rozkrádanie štátneho majetku, výpredaja štátnych bohatstiev a rodinného striebra. O akom vlastenectve dá sa hovoriť v prípade súčasných koaličníkov, sýtych, spokojných a lesknúcich, ktorí ľud tejto krajiny vnímajú iba cez televíznu obrazovku a ktorí nedokážu dospievať do konca ani prvú slohu slovenskej hymny?

Bola to veľká „zábava“, keď sme v priebehu viacerých rokov /ako tvrdí samotná súčasná vláda, celých 12 rokov/ počúvali od predstaviteľov vtedajšej opozície, resp. súčasnej koalície hnevlivé prejavy o tom, akých podvodov a zločinov sa dopúšťali vtedajší koaličníci, hlavne, zo SMERu-SD a SNS, aké mali vzťahy s oligarchami a kriminálnikmi, aká v krajine panovala korupcia a rodinkárstvo, ako sa rozkrádal štát a vládni politici poskytovali pre „svoje“ firmy lukratívne miliónové zákazky a pod.

Prečo to bola veľká „zábava“? Pretože zo skúseností z predošlých rokov sme presne vedeli, že všetko, za čo vtedajšia opozícia kritizovala a z čoho obviňovala predošlú koalíciu, začne robiť rovnako, ak nie horšie, hneď v momente, keď sa dostane k moci. Takmer vždy sa to stalo, keď sa u nás zmenila vládna garnitúra. A prečo tú „zábavu“ dávame do úvodzoviek? Nuž, ozaj by to bola zábava a bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné a odporné.

Ak aspoň niekto, totálne naivný, pred voľbami očakával, že táto vláda začne pre Slovensko a jej obyvateľov robiť niečo iné, lepšie a užitočnejšie, ako predošlé liberálno-slniečkarske vlády, určite sa presvedčil, že je absolútne sklamaný a oklamaný. Nastúpila ďalšia „dzurindovsko-miklošovská“ vláda, ktorá sa do histórie zapíše iba svojou korupciou, klientelizmom, rodinkárstvom a rozpredajom štátneho majetku. Nič iné sa vrelo milovaní premiérom obyčajní ľudia nedočkajú.

Koaličníci sa stále oháňajú tým, že nám darujú slobodu, demokraciu, slobodu prejavu a médií, otvorenú spoločnosť, otvorené hranice a pod. V tejto súvislosti si spomínam na bradatý sovietsky vtip spred cca 35 rokov, z obdobia takzvanej „prestavby“ – „perestrojky“. Rozprávajú sa dva psy. Mladší ucháň sa pýta staršieho skúsenejšieho Dunča: „Čo sa deje? Všetci ľudia behajú, stresujú, kričia, že sloboda, demokracia, perestrojka. Čo to znamená? Čo je vlastne sloboda a demokracia?“ – „Je to tak, mladý,“ odpovedá starší a skúsenejší. „V rámci nových zmien nám reťaz predĺžili a môžeš behať aj po celom dvore. Ale misku so žrádlom odsunuli oveľa ďalej a je ťažšie sa k nej dostať a jedla je pomenej. Ale zato štekať môžeš, koľko len chceš!..“

Nuž, pôvodný bruselsko-washingtonský scenár o uskutočnení „nežnej revolúcie“ v Európe práve bol založený na tom, že reťaze predlžili a ľudia mohli slobodne cestovať, na jedlo si však musia zarobiť tak, že mnohí pracujú takmer celý deň a fakticky poznajú iba dve miesta na tomto svete – pracovisko a svoj byt, prípadne rodinný dom. Podľa pôvodného plánu by nám mali povoliť štekať, koľko len chceme, ale… Zistilo sa, že týmto štekaním mnohí ľudia poukazujú na chyby a zločiny autorov bruselsko-washingtonského scenáru a toto im robí značné problémy. A už nám zakazujú aj štekať. V Európskej únii sa pomaly rozširuje stredoveká cenzúra. Pomaly začnú upaľovať na hranici.

História je sinusoida – raz hore, raz dole. Na Slovensku sa striedali vlády, ktorí vo väčšej alebo menšej miere boli slniečkarské, aj keď sa často tvárili, že sú kresťansko-demokratické, sociálno-demokratické alebo národniarske. Trochu skôr alebo neskôr odíde do histórie aj súčasná vláda. Jej nástupcovia budú celé roky rozhrabávať tony hnoja, ktorý po tejto vláde zostane, a napravovať chyby a krivdy a „veľký ekonóm“ Richard Sulík určite pôjde do Kyjevu, kde vždy potrebujú poradcov typu Dzurindu a Mikloša. Ten sa nestratí…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroje:

Ministerstvo vnútra muselo vysvetliť objednané audity: Sporná zmluva na 84 miliónov eur?! Nový čas, 30.7.2020
Pre štát robí za desiatky miliónov firma s právnikom z Bonaparte, Finweb.Hnoline, 30.7.2020
Slovensko si neuplatní predkupné právo na nákup akcií VSE Holding, zinkasuje za to 35 mil. eur, 30.7.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár