Tretí konsolidačný balík 22 ozdravných opatrení v celkove sume 2,7 miliardy eur má za cieľ znížiť deficit verejných financií a stabilizovať verejný dlh k HDP, ktorý sa nachádza v posledných dvoch pásmach dlhovej brzdy. Predchádzajúce dva konsolidačné balíky sa v rokoch 2024-2025 týkali len opatrení na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, tak tretí sa má takmer z polovici týkať aj opatrení na jeho výdavkovej stránke. Skôr než výdavkové opatrenia popíšeme, si povedzme, že konsolidácia predpokladá pokles deficitu o 1.3 percenta HDP, čo v peniazoch je viac ako 2,3 miliardy eur, na ktorých sa majú objemom 1,3 miliardy podieľať opatrenia na výdavkovej stránke a zatiaľ len „sľubovanými škrtmi“ na úradoch a centrálnych orgánoch, ktoré sa majú týkať poklesu nákupov na tovary a služby zlučovania a rušenia úradov s duplicitnou funkčnou náplňou, nižších odmien, čo určite nebude v súlade s uzavretými kolektívnymi zmluvami a takto môžeme aj pokračovať. Sem patrí očakávaný súhlas Európskej komisie v objeme niekoľko sto miliónov na dotácie cien energii domácnosti.
Vylepšené návrhy sa vo všeobecnosti akceptujú
Navrhované úsporné opatrenia vo výdavkoch nemajú v oporu v doteraz platných zákonoch, chýbajú personálne audity na znižovanie počtu zamestnancov, navyše ide o jednorazové úspory bez zásadných štrukturálnych zmien, ktoré neprinášajú trvalé úspory, ale len dočasné. Jednotlivé ministerstva majú doručiť obálky s ich úspornými opatreniami týkajúce sa tržieb z predaja nepotrebného majetku ako aj mzdových úspor tak, aby sa premietli do štátneho rozpočtu na rok 2026. Pokiaľ ide o stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak najväčšie problémy má práve s navrhovanými opatreniami vo výdavkoch, ktorých text skôr nedovoľuje vyčísliť ich podiel na budúcom znižovaní rozpočtového deficitu. Konsolidácii sa tiež vyčíta, že neobsahuje analýzu rizík v prípade, že niektoré opatrenia nebudú mať očakávaný pozitívny dopad na slovenskú ekonomiku, ale práve opačne ešte deficit verejných financií zhoršia. Keďže ale väčšina konsolidačných opatrení sa naďalej týka dani a odvodov práce, ktorých podiel v EÚ patrí medzi najvyššie, je obava z dôvodu poklesu domácej spotreby, ktorá sa doteraz najviac podieľala na hospodárskom raste meraná HDP, ktorej pokles nás môže doviesť do recesie. Koaličná vláda si tento stav uvedomuje a preto pripúšťa, že spomínané opatrenia nemusia byť konečné. Očakávajú sa pripomienky zo strany sociálnych partnerov vlády a napokon aj poslancov parlamentu. Otvorene sa hovorí o digitálnej dani, o zdanení obchodných reťazcov ako aj ďalšieho podielu bankového sektora.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.