Zabi sa a uteč! Ale demokraticky prosím

Tagged With: , , , Add Comment

Motto:

„Ľudská vláda je výraz, označujúci typ diametrálne odlišného vládnutia, ako je vláda ľudu.“

 

Prológ:

Demokratickí Slováci, prostredníctvom možnosti darovať 2% z daní reálne poslali v roku 2018 takmer 50 miliónov eur tretiemu sektoru. Informáciu zverejnil len nedávno slovenský daňový úrad.

Máme štát, ako prvý spoločenský sektor. Máme hromaditeľov kapitálu, ako druhý sektor a máme dnes aj nebezpečných lobistov, ktorí vytvárajú tretí sektor. Oficiálne preto, že suplujú humánne činnosti, ktoré v spoločnosti nedostatočne alebo vôbec, nevykonávajú prvé dva sektory. V skutočnosti však preto, aby pochybne riadili prvý sektor a podriaďovali ho druhému, teda oligarchií.   Ale to, čo je na tejto demokratickej, sektorovej fraške dnešných spoločností, to najúbohejšie je, že problémy občanov, nikto v skutočnosti nerieši. Nepovažujeme to v demokracii za prioritu štátnych zriadení. Vlastne, sme to za prioritu, ako prapôvod správnosti a zmyselnosti demokracie nepovažovali nikdy.

Vyznávam filozofiu, že demokracia nikdy neexistovala. Je to iba účelový preklad dvoch slov a je vytvorený ľudmi, bažiacimi po moci. Grécke slová demos a kratos, predsa nikdy „vládu ľudu“ nesignovali a v časoch, kedy Gréci verili na riadenie ľudskej spoločnosti bohmi, označovali slovami „ľudská vláda,“ iba alternatívny spôsob riadenia ľudských komunít v prospech bohov. A tak to zostalo dodnes. Ibaže bohov z bájneho Olympu, nahradili bohovia pozemskí.

S vládou ľudu, ako pojmom, vyjadrujúcim akési mocenstvo alebo nadradenosť majority spoločnosti pri aplikácii spoločenských mocí, slová demos a kratos, nemajú nič spoločné. Podľa tejto teórie, nás  iba od začiatku niekto, kto chcel ľuďom vládnuť zavedením termínu demokracia zaviedol, pretože pochopil, že najlepšie sa dá vládnuť ľuďom cez spoločenský podvod, ktorý sa následne, za tisícročia ľudských vlád pretvoril a vyvinul, až do dnešnej podoby demokracie.

Zakladám svoju teóriu hlavne na tom, že ľudské vlády počas celých tisícročí ich vývoja, boli vždy iba spôsobom, ako ovládať – riadiť komunity, a o vládu ľudí, ako vládu základných stavebných buniek spoločnosti, nikdy skutočne vládcom nešlo. To je proste historický fakt, ktorý sa iba ťažko vyvracia a pokiaľ aj nejaké mocenské zriadenia, ktoré sa v istom čase, vláde ľudu reálne podriadili prioritne existovali, tak rýchlo zanikli, lebo takéto komunity boli naivné a ovládli ich mocní tohto sveta, ktorí sa opäť, za vládu ľudu iba skrývali. Napríklad v starom Ríme.  A toto nám zostalo dodnes. Preto, ak mi niekto, aj v roku 2018 tvrdí, že to tak nie je a demokratickým národom, aj dnes vládne ich ľud, tak sa naozaj dobre bavím.

Demokracia je jednoducho nezmysel. Ľudia si nikdy sami nevládli a vždy im vládli jednotlivci, alebo menšinové skupiny, kvôli presadzovaniu svojich prvoradých záujmov. A nevládli si nikdy sami, ani prostredníctvom volených zástupcov, pretože, nepoznám jedinú zvolenú vládu, či jednotlivca, ktorý by napĺňanie vôle ľudu, považoval za prvoradú úlohu vlády alebo nebodaj misiu dôležitejšiu, ako potreby vplyvných skupín, či rodín. Takíto politici, ani takéto vlády, proste, v skutočnosti nikdy neexistovali. Iba nám to mnoho rokov, niekto chytrejší, ako sme my, úspešne nahovára. A my tomu chceme veriť. Iste. Demokracia je nádherný sen. Problém je, že nádherným snom bol napr. aj marxizmus, socializmus a komunizmus a v praxi sa neosvedčili.

V kapitalizme, demokracia v skutočnosti ľudstvo zneužíva, iba na hromadenie kapitálu. Často bezbrehého, lebo majoritná skupina obyvateľstva trpí vážnymi, spoločenskými nedostatkami. Napríklad biedou (a vždy to tak bolo). A keď to v istých, obvykle, opakujúcich sa časových cykloch začína byť neúnostné, ľudia sa búria a vychádzajú do ulíc. Vtedy je krásne viditeľné, že demokratické vlády, si s presadzovaním požiadaviek verejnosti, ťažkú hlavu nerobia. Obkolesia nás políciami a armádami, aby sme rožky vystrčili iba toľko, aby sme sa vybúrili a upokojili. Prípadne nám pohodia drobné politické kosti, aby sme mali čo obhrýzať a zabavili sa. A ak, aj napriek tomu odmietneme pochopiť, „zač je toho lakeť,“ tak nás jednoducho postrieľajú rovno na tých uliciach. Samozrejme v duchu demokratického poriadku. Alebo to býva aj naopak. Ak demokrati chcú, aby sme sa búrili, lebo jednu vládu spoločenských podvodníkov, chce iná skupina, za pomoci spoločenskej vzbury nahradiť a my to odmietame, tak napr. zavraždia niekoho známeho, aby nám vzkypela žlč a do ulíc, sme vyšli „sami“, ako to bolo naposledy v prípade Kuciaka a Kušnírovej. A presne tejto, odpornej ľudskej stokovitosti, dodnes hovoríme demokracia. No, nieje to, jeden kolosálny, spoločenský podvod?

Drahá, demokraticky sa prsiaca slovač!

Máte množstvo detských domovov, ktoré chátrajú a ktoré namiesto plnohodnotného dotovania zatracujete, často iba preto, že sú plné rómskych detičiek. To isté, sa často opakuje v domovoch dôchodcov, kde odkladáte svojich rodičov, ako nejaké nepotrebné, staré rárohy a doma ich nahrádzate zvieratkami, ktoré naopak milujete. A to nespomínam veľa iných, rovnako dôležitých zariadení, ktoré by potrebovali našu finančnú pomoc prvoradejšie, ako tretí sektor. My sami máme často „holú riť“ – a to doslova, lebo keď ideme do nemocnice, tak štát – prvý sektor chce, aby sme si zaplatili aj toaletný papier a tú holú riť, si mali čím utrieť. Ale, aby sme tlačili na politikov a svoje 2% z daní, si pýtali od štátu naspäť a kúpili si za ne, napr. ten toaletný papier, pretože tretí sektor, sa o nás nepostará, tak to, nás ani nenapadne.

Keď zomiera osamelý človek na ulici alebo zomierajú tisíce ľudí na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, ktorú zapríčinili, práve tí „demokrati,“ tak si nepomáhame navzájom a netlačíme na prvý a druhý sektor, aby ľudsky viac pomáhali. Ale na podvodné, často protispoločenské aktivity tretieho sektora, sa bez problémov poskladáme. Ale mám aj iné príklady našej demokratickej úbohosti. Napr. snaha demokratov, vyštvať z ulíc ľudí bez strechy nad hlavou, ktorej často tlieskame, ako sa to naposledy stalo v Maďarsku. Iste. Sýty hladnému neverí. A v demokracii to platí dvojnásobne.

Ale dobre, budem objektívna a pripustím, že tretí sektor môže byť, aj  užitočný a jeho prítomnosť v spoločnosti je potrebná. Napríklad na udržiavanie tradícii alebo združovanie sa roduverných ľudí. Nuž, ale priatelia, tu asi opäť narážame, pretože  napríklad Matica slovenská, zápasí o prežitie práve preto, že ju štát odmieta dostatočne dotovať. A napr. slovenský folklór, na tom nie je o nič lepšie.

Keby demokracia nebola iba nadčasový, geniálne vymyslený spoločenský podvod, 4 milióny, prevažne chudobných Slovákov v produktívnom veku, by nikdy každoročne nevyzbierali 50 miliónov eur a neposlali by ich tretiemu sektoru, ktorý reálne – bytostne, jedinému z vás nikdy v núdzi nepomohol. A pri tej všetkej zaslepenosti, sa považujeme za chytrých, keď dotujeme tretí sektor, pretože túto demokratickú lož, chytro podporenú naoko „kvalitným“ životom, na ktorý si ale musíte požičiavať v bankách, nám podsunuli „demokrati.“ Problém tiež je, že v demokracii sa obvykle ľudia nesamovraždia, kvôli nenaplnenej láske, ako v časoch Shakespeara, ale kvôli neznesiteľnému životu. A nevidieť to alebo lepšie povedané, mocensky dosiahnuť, aby to ľudia nechceli vidieť, sa môže stať, iba v najchytrejšom, politickom podvode všetkých čias – v demokracii.

Ja netvrdím, že demokracia je to najhoršie, čo kedy ľudstvo vymyslelo. Bolo samozrejme aj oveľa horšie. Tvrdím iba, že príroda nám dala zdravý rozum na to, aby sme humánne uvažovali, nie na to, aby sme naleteli každej spoločenskej manipulácii. Ono totiž, každý režim je v ľudskej spoločnosti zneužiteľný a ja tvrdím, že každý, aj zneužitý bol. Napríklad socializmus, ktorý sme mali pred demokraciou.

Podstata nášho problému, nie je teda v režime, ako takom. Problém je, že človek je v svojej podstate tvor mierumilovný a za podstatu života považuje dôveru. A u Slovanov to platí dvojnásobne. Inak povedané, sme ľahko manipulovateľní, v akomkoľvek režime, pretože politikov velebíme. Každý samozrejme toho svojho, čo je ďalší vážny problém, pretože to, nás ľudsky rozdeľuje. A rozdelenej spoločnosti, sa demokraticky vládne najlepšie.

Ak  má ľudstvo urobiť krok vpred a v 21. storočí, sa pohnúť dopredu, smerom k človeku samotnému, potom by sme mali pochopiť, že to je možné, iba tak, že začneme uznávať jedinú vládu – vládu ľudského rozumu a pozemskej chytrosti a prestaneme sa kvôli politikom hádať. A rozum mi tiež velí, neveriť bezbreho nikomu, a nedávať príležitosť na manipulácie. Neverím, ani sebe, nieto politikom a ľuďom, bažiacim po moci. Hlavne v dobe, kedy politici, dokážu ticho tolerovať spoločenské zvratky typu juvenilná justícia a podobne.

Ak začneme nedôveru v politikov a väčšiu opatrnosť vo všetkom aplikovať do praxe, potom bude oveľa ťažšie ľudí manipulovať a politik, úradník, či sudca, bude môcť ľuďom vládnuť iba rozumom a nie manipuláciami, aroganciou moci, či spoločenským podvodom. Mali by sme to konečne pochopiť a naučiť to chápať aj nástupnícke generácie. Potrvá totiž ďalšie tisícročie, pokiaľ sa nám to „demokraticky“ podarí zrealizovať.

Je ale možné, ak nie skôr viac, ako pravdepodobné, že nemanipulovatelný občan, je iba moja utopistická myšlienka, pretože to, čo je správne urobiť, nikdy vykonať nedokážeme. Ako ľudia, sme proste, po tridsať ročnej manipulácii demokratmi natoľko egocentrickí, že je pre nás dôležitejšie sa osočovať a nenávidieť, ako sa spájať. A to platí pre proslovenských ľudí dvojnásobne. Žijeme v akejsi fikcii demokratickej správnosti a veriť – nechať sa politicko-mocensky manipulovať, je pre nás oveľa jednoduchšie, ako čeliť spoločenskej pravde. Živnú pôdu manipulátorom, jednoducho vytvárať chceme. Sme ako Judáši, ktorí sa nechali kúpiť. Ba čo horšie, sme oveľa hlúpejší zapredanci, ako bol Judáš. Ten za stratu ľudskosti a hrdosti, dostal aspoň pár strieborných. My strácame ľudskú dôstojnosť, už za to, že nám v banke požičajú peniaze, keďže sme chudobní, ako kostolné myši. Alebo za to, že velebíme svojich politikov. Takmer za nič. Iba preto, že si myslíme, že sú takí, ako my, čo ale nemôže byť pravda, už principiálne. Nikto morálny, by sa totiž, takémuto odpornému systému, dobrovoľne neoddal. Sú to obvykle ľudské stoky. Pozrite sa napríklad na Dzurindu a väčšinu jeho ministrov, ktorí bez zábran, v roku 1999, iba kvôli posluhovaniu Amerike, „demokraticky“ nechali zavraždiť tisíce Srbov a nazvali to „humanitárnym bombardovaním“. Zvratky.

Žiadny politik nie obdivuhodný. Je obrovskou chybou, že politikov velebíme. Dokonca kvôli nim napádame okolie a v krajných prípadoch fyzicky ubližujeme. A keď nám, tieto naše chybné kroky s následkami niekto vyčíta, tak z neho urobíme manipulátora. Iste. Slová manipulácie, „akí sme múdri, šikovní a výnimoční,prípadne proslovenskí“ sa počúvajú lepšie. Problém je, že ak to má byť pravda, potom by sme sa mali chovať inak.

Ale nedbám. Ak je, aj po všetkých našich chybách, toto slovenská cesta aj naďalej, potom po nej kráčajte.

Ja som z nej zišla už dávno  – a urobilo ma to silnejšou. Minimálne v tom, že som pochopila, že zísť z cesty – neísť s davom a nepoddať sa politickej manipulácii socialistických, potom demokratických, a teraz radikálnych pološialených manipulátorov a ich nasledovateľov, často v ľudáckych uniformách, je správne. Hospodárime tak s ľudským rozumom od desiatich k piatim, pretože, už od konca 2. svetovej vojny, vymieňame režimy a vlády, iba za horšie.

Správne rozhodovanie sa, je politikou rozumu a aspoň štipky ľudskej hrdosti. Ale na to, aby ste sa správne rozhodovali, tú rozvahu a hrdosť, musíte najskôr znovunadobudnúť. Ale to sa nám nikdy nepodarí, ak budeme namiesto rozumu a hrdosti velebiť politikov, a iných, demokraticky vyzerajúcich polo-šialencov, manipulujúcich režimy v prospech oligarchie.

Katalin Tara

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis