Zamotá sa aj Slovensko do dlhovej špirály?

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Naštartovať ekonomiku na úroveň pred koronavírusom si bude vyžadovať obrovské objemy peňazí, ktoré okrem ECB, ktorá ich dokáže „vyrobiť“ stlačením pár tlačítok na klávesnici počítača, sľúbila aj Európska komisia, ktorá ale peniaze nemá a bude si ich musieť požičať. Obe inštitúcie majú v pláne ponúknuť po 750 miliárd eur, čo je pre nás nepredstaviteľný objem peňazí, ktoré vo väčšine prípadov nie sú kryté ničím. Zatiaľ nepoznáme, ako by chcela slovenská vláda ponúknuté objemy peňazí využiť, predpokladá sa však, že to nebudú sociálne balíčky ale predovšetkým opatrenia v prospech zamestnávateľov tak, aby nemuseli zamestnancov prepúšťať, s dopadom na postupné znižovanie doteraz narastajúceho deficitu verejných financií.

Peniaze by podľa názoru viacerých mali ísť do dopravnej infraštruktúry a do zásadných zmien v našom vzdelávacom systéme, ktorému nepomohli ani terajšie pandemické dvojmesačné prázdniny bez riadneho skončenia strednej školy s maturitou a bez prijímacích pohovoroch na vysoké školy. Sú totiž oprávnené obavy, aby po zdravotníckej kríze nenastala u nás pandémia nezamestnanosti, ktorá môže vyvolať sociálne nepokoje, s čím sú obyčajne spojené aj politické otrasy.

Pre poriadok si treba pripomenúť, že okrem „starého dlhu“ vo výške 45 miliárd eur sme si v máji požičali 5,5 miliardy eur, ktorými sme „hasili“ predovšetkým mzdové výpadky firiem, ktoré boli zo zákona zatvorené a nemali peniaze na ich vyplatenie vrátane daňových a odvodových povinností, ako aj na zakúpenie zdravotníckych potrieb. V prípade, že bude odsúhlasený aj spomínaný balík pomoci od Európskej komisie, tak na Slovensku by z neho malo prísť 8 miliárd eur, čo je takmer 10 percent z ročne vyprodukovaného HDP. A preto si kladieme oprávnenú otázku, nebudeme si musieť na splácanie dlhov požičať ďalšie peniaze tak, ako doteraz dlhy splácali v Taliansku alebo v Argentíne, aby tam napokon museli vyhlásiť dnes default?

Potrebujeme čo najvyššiu mieru zamestnanosti, keďže spotreba domácnosti sa najviac podieľa na raste HDP a napokon na príjmoch do verejných rozpočtov sa najviac podieľajú dane a odvody slovenských zamestnancov, živnostníkov a skôr malých podnikov, ako veľkých, pritom o tých zahraničných internetových škoda vôbec hovoriť. A preto bude dôležité, aby terajšia vládna koalícia predložila parlamentu čo najskôr ekonomický program obnovy, ktorý bude pamätať viac na udržanie zamestnanosti, ako na potreby zahraničných investorov, keďže z doterajších ziskov a nezdanených dividend majú na pokračovanie ich predmetu podnikania na našom území dostatok vlastných peňazí a tiež si vedia emisiou podnikových dlhopisov zabezpečiť lacné peniaze od ECB.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár