Židia Hitlerovci – vojnoví hrdinovia

Tagged With: , , , Add Comment

Meno vodcu Tretej ríše sa udomácnilo. Keď ho vyslovíte, každý vie, o koho ide. Alebo si aspoň každý myslí, že vie.
Lebo toto meno sa spája s nespočetnými zločinmi proti ľudskosti. Málo ľudí však vie, že existovali aj dvaja celkom opační nositelia tohto mena. Na rozdiel od svojho menovca získali v Sovietskom zväze a v USA významné ocenenia za svoju vojenskú službu počas druhej svetovej vojny.
Dňa 14. augusta 1941 dostal veliteľ práporu guľometníkov v pevnosti Tiraspol na hranici medzi Moldavskom a Ukrajinou Zacharčenko neľahkú úlohu. Mal svojim nadriadeným odovzdať zoznam hrdinov, ktorých by vyznamenali. Lenže jedným z mien na zozname bol Hitler. Strhla sa okolo toho dlhá a ťažká debata. Nakoniec sa vedenie rozhodlo, že hrdinu s týmto menom predsa len odmení. Jeho meno bolo Semion Konstantinovič Hitler. Veliteľ Prímorskej armády generálplukovník Georgij Pavlovič Sofronov rozhodol, že nedovolí, aby fakt, že jeho vojak je menovec so zločincom, ohrozil jeho zásluhy. Tak bol 9. septembra 1941 dekorovaný medailou za odvahu. V sprievodnom liste sa uvádza: „Ako obsluha guľometu zabezpečoval ústup svojej čaty. Hoci bol obkľúčený a ranený, súdruh Hitler strieľal, kým mu nedošli náboje. A potom nedovolil, aby zbraň padla do zajatia, ale odniesol ju k svojim spolubojovníkom. Dokopy zabil viac ako sto vojakov nemeckého Wehrmachtu.“
Dnes sa špekuluje, že za odvážne skutky mal dostať Semion Hitler ešte vyššie vyznamenanie: namiesto medaily rad. Mal jediné nešťastie, že k týmto skutkom neprišlo po roku 1943. Na začiatku vojny totiž sovietska armáda nebola k hrdinom taká štedrá.
Hitlerov hrdinský skutok
Semion Hitler sa narodil v roku 1922 v židovskej rodine v obci Orynyn v Podolí (dnes v Chmeľnycká oblasť) na Ukrajine. V roku 1940, keď dovŕšil 18 rokov, dostal povolávací rozkaz od oblastného velenia Červenej armády, a tak nastúpil na výcvik do guľometnej školy v Odese. Potom ho pridelili k 73. guľometnému práporu na ľavom krídle na západnej sovietskej hranici. Jeho bojová pozícia bola v bunkri s označením Kóta 174,5 (podľa iných zdrojov 176,5). V júni 1941 bol Tiraspol opevnený. Mal 284 bunkrov, 262 guľometných hniezd a 22 kanónov. Obranné pásmo bolo dlhé 150 kilometrov a široké štyri kilometre. Bezpečnosť zvyšovali aj dve tamojšie rieky Dnester a Turunčuk, ktoré tvorili prírodnú bariéru.
Dňa 20. júla 1941 sa boje priblížili k časti, kde slúžil Semion Hitler. Ten osem dní a nocí odolával Nemcom, ale v dňoch 25. a 26. júla nacistické vojská prekročili Dnester a prerazili sovietsku obranu. Mnohí obrancovia ustúpili a nemecké vojská obkľúčili miesto, ktoré bránil sovietsky Hitler. Jeho čata sa stiahla na bezpečnú vzdialenosť, z nej ostreľovala kopec, na ktorom dovtedy bola. Nemci ju však obkľúčili. V návrhu na vyznamenanie sa ďalej píše: „Zranený súdruh Hitler zostal sám so svojím guľometom v nemeckom obkľúčení. Ale nestrácal hlavu. Strieľal do posledného náboja, a potom sa preplazil pomedzi nepriateľa 10 kilometrov, aby sa dostal k svojim spolubojovníkom, a zachránil aj guľomet.“ Keď sa k nim dostal, napriek zraneniu pokračoval v bojoch.
Potom Semiona Hitlera prevelili na obranu Odesy a neskôr Krymu. Zahynul 3. mája 1942 pri obrane Sevastopola. Niektorí tvrdia, že príbeh o Semionovi Hitlerovi bol prikrášlený, lebo neveria, že to, čo sa mu pripisuje, by bolo za daných okolností možné. Nie je to vylúčené, lebo aj ja osobne poznám príbehy „hrdinov“ z tzv. vlasteneckej vojny v Chorvátsku, ktoré po vojne víťazi inak opisujú, než som ich zažil a pamätám si na ne. V každom prípade už len jeho meno stojí za to, aby sme si pripomenuli, že nie každý Hitler bol antisemita a príslušníci rodiny Hitlerovcov veľmi dobre vedeli o svojich židovských predkoch.


Autor: Ratko Sudecký
Mesačník Zem a Vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-marec-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis