Keď eurokratom tečie do topánok, aj Rusko je im dobré

Tagged With: , , , , , , , Add Comment

V transatlantických vzťahoch to riadne zaškrípalo, keď Spojené štáty uvalili 1. júna dovozné clá na oceľ a hliník z Európskej únie. Pre objektívnosť treba poznamenať, že americký prezident takto colne zaťažil aj susednú Kanadu s Mexikom, ale tie nie sú predmetom primárneho záujmu eurokomisárov. Donald Trump pripravuje transatlantické satelity superveľmocenských Spojených štátov na vyzauškovanie viac než dva roky. Už počas svojej volebnej kampane volal po prehodnotení obchodných vzťahov s krajinami EÚ, ale tie sa neodvážili otvárať plnohodnotné bilaterálne obchodné rozhovory s USA, pretože Brusel trval na exkluzívnom zastupovaní celej únie.

Medzi dvoma mlynskými kameňmi

Po zvolení D. Trumpa za prezidenta sa transatlantické obchodné trenice nezmiernili. Biely dom opakovane nástojil na takej úprave obchodovania s EÚ, ktorá by umožnila znižovať schodky USA.

Ako ukazuje štatistika publikovaná Európskou komisiou, dominantným predmetom sporov ostáva tovarová výmena, kde deficit USA každoročne stúpa rádovo v stovkách miliárd eur:

Zdroj: Európska komisia http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/united-states/

Komisári v Bruseli dostávali „upomienky z Washingtonu“ už dlhší čas a neboli prekvapení, keď Donald Trumpa uvalil 23. marca clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ s odkladom do 1. mája. Nasledovalo predĺženie o mesiac. Potom ho Biely dom ho viac neobnovil.

V očakávaní amerických dovozných opatrení vypracovala Európska komisia už vlani stratégiu odvetných krokov proti USA. Vazalskí pohlavári v Berlíne a Bruseli by si takúto trúfalosť voči americkému hegemónovi nedovolili bez toho, aby si dôkladne kryli chrbát u globálnej finančnej plutokracie, ktorá postupne presúva ťažisko globalistickej integrácie do Ázie, resp. do Eurázie.

Nevoľnícke postavenie EÚ voči USA sa úmerne týmto posunom zjavne mení. Nadnárodný kapitál podporuje hospodársko-obchodné emancipačné úsilie Berlínom inšpirovaného Bruselu, pretože počas neho prebieha nemilosrdná centralizácie rozhodovacích procesov vo vnútri EÚ. Satrapovia v európskych metropolách, ktorí dosiaľ priamo a mechanicky plnili pokyny a očakávania veľmoci spoza Atlantiku, sa ocitajú od predvlaňajška v schizofrenickej situácii. Na jednej strane sa smú hospodársky a obchodne odkláňať od zaoceánskeho hegemóna, no ostávajú k nemu prikovaní po stránke vojenskej. Tieto železné putá zvierajú Európanov o to bolestivejšie, že ich americký vojensko-priemyslový komplex ženie do konfrontácie s Ruskom. Obnovil studenú vojnu v takmer takej širokej palete sfér, ako tomu bývalo pred pádom Železnej opony pred troma desaťročiami. Od psychologickej a informačnej až po hospodársku a finančnú.

1. júna však prepukla obchodná vojna aj medzi USA a EÚ. Pojem hospodárskej vojny nie je zveličením z pera autora týchto riadkov, ale novou skutočnosťou, ktorú takto charakterizuje aj taký renomovaný think tank, akým je nemecký Inštitút pre hospodársky výskum (Institut für Wirtschaftsforschung) známy pod skratkou IFO. Nemecká tlač ako Focus, ale i hospodársky denník Handelsblatt, publikovala 1. júna upozornenie profesora Gabriela Felbermayra (nominatív jeho priezviska je Felbermayr) z mníchovskej centrály IFO, že „Europa muss sich auf einen neuen kalten Krieg im Handel mit den USA einstellen.“ Tlačová agentúra TASR to v titulku preložila ako „Európa sa musí pripraviť na novú studenú vojnu s USA v oblasti obchodu, V zásade ide o potrebu prispôsobiť sa novej studenej vojne v obchode s USA.

Šéf európskej komisie precitá

Špičkoví bruselskí eurokrati, ktorí vďačia za svoje výsady neotrasiteľnej vernosti zaoceánskemu pánovi, sa potia od nervozity. Nikdy dosiaľ sa neocitli v takom prekérnom postavení ako dnes. Washington ich nahnal do obchodnej vojny s Ruskom a teraz ju rozpútal proti svojej nimi spravovanej doméne. Tečie im do topánok a nech už spravia krok doľava alebo doprava, bude to len prechod z blata do kaluže.

Niet divu, že od najmocnejšieho eurokrata, za akého sa zvykne považovať predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, žiadajú jeho podriadení a splašené kŕdle probruselských mienkotvorcov smerodajné rady, čo si majú o celom tom najnovšom vývoji myslieť a čo hovoriť. Na jednej takej odbornej konferencii v Bruseli zarazil polyglot J.-C. Juncker 31. mája svojich poslucháčov vetou, ktorá okamžite presiakla aj do médii hlavného prúdu. Titulok z britského portálu The Guardian: „Russia-bashing must stop, says Jean-Claude Juncker„, voľne preložené „Kopanie do Ruska musí skončiť, vraví Jean-Claude Juncker„… „Myslím, že by sme mali obnoviť spojenie s Ruskom. Nie som spokojný so stavom našich vzťahov“, citoval The Guardian tohto politického matadora a bývalého luxemburského premiéra, ktorý sa poistil pred kritikmi povinnou rečníckou vsuvkou, že „… Nikdy nebudme akceptovať, čo Rusko učinilo s Krymom alebo s východnou Ukrajinou„.

Ruský mediálny portál RT.com pohotovo umiestnil na svojom YouTube kanále 36-sekundový klip, aby Junkcerov pamätný doslovný výrok „This Russia bashing has be brought to an end“ neupadol do zabudnutia, alebo aby sa nestratil niekde v kyberpriestore.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

 

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis