„Prvotným záujmom Spojených štátov, o ktoré sme po stáročia viedli vojny – Prvú, Druhú a Studenú – bol vzťah medzi Nemeckom a Ruskom. Pretože ak by boli zjednotení, sú jedinou silou, ktorá nás môže ohroziť. Našou hlavnou povinnosťou je zaistiť, aby sa to nestalo,“ povedal George Friedman, generálny riaditeľ STRATFOR v The Chicago Council on Foreign Affairs .
Ukrajinská kríza nemá s Ukrajinou nič spoločné. Reč je iba o Nemecku, konkrétne o rusko-nemeckom plynovode Nord Stream 2. Pre Washington bol projekt od začiatku hrozbou jeho nadvlády nielen v Európe, a snažil sa preto stavbu sabotovať na každom kroku.
Nord Stream 2 bol plne funkčný a pripravený na použitie. Ak by nemeckí regulátori poskytli konečnú certifikáciu, dodávky plynu by už nešlo zastaviť. Nemeckí spotrebitelia a podniky by mali mať spoľahlivý zdroj čistej a lacnej energie, Rusko zase násobok svojich príjmov z plynu. Win-win situácia pre obe strany.
Pre establishment USA to znamenalo katastrofu. Nemohol pripustiť, aby Nemecko ešte viac odoberalo ruský plyn – nielen z biznisových dôvodov. Ale predovšetkým preto, že dobrý obchod buduje dôveru a dôvera vedie zase k ďalšej expanzii obchodu. Ako sa vzťahy otepľujú, rušia sa viac obchodných bariér, zmierňujú sa regulácie, rastie cestovanie a turistika – a na tom sa vyvíja aj nová bezpečnostná architektúra.
Vo svete, kde sú Nemecko a Rusko priateľmi a obchodnými partnermi, nie sú potrebné americké vojenské základne, nie sú potrebné drahé zbrane a raketové systémy vyrobené v USA – a vlastne potom nie je potrebné ani NATO. Nie je tiež nutné vykonávať transakcie s energiou v amerických dolároch alebo hromadiť americké štátne dlhopisy, aby sa vyrovnali účty. Transakcie medzi obchodnými partnermi môžu byť nakoniec vykonávané v ich vlastných menách, čo nutne vedie k prudkému poklesu hodnoty dolára a dramatickému posunu americkej ekonomickej sily.
To bol dôvod, prečo sa Bidenova administratíva stavala tak ostro proti sprevádzkovaniu Nord Streamu 2. To potrubie fakticky znamenalo okno do budúcnosti; budúcnosti, v ktorej Európa s Áziou k sebe priblíži do masívnej zóny voľného obchodu, čo zvýši ich vzájomnú moc a prosperitu – zatiaľ čo USA zostanú mimo.
Vrelšie vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom by totiž signalizovali koniec „unipolárneho“ svetového poriadku, nastoleného USA po rozpade ZSSR. Nemecko-ruská aliancia by tak dramaticky urýchlila úpadok superveľmoci, ktorá sa v súčasnosti tak či tak blíži k priepasti. To by hlavný dôvod, prečo bol Washington odhodlaný urobiť všetko, aby sabotoval Nord Stream 2 a udržal Nemecko na svojej obežnej dráhe: boj o prežitie.
A tak sa objavila Ukrajina. Stala sa záchranou brzdou Washingtonu pre torpédovanie Nord Streamu a vrazenie klinu medzi Nemecko a Rusko . Stratégia ako z prvej stránky Príručky zahraničnej politiky USA v rubrike: Rozdeľ a panuj.
Washington musel vytvoriť dojem, že Rusko predstavuje pre Európu bezpečnostnú hrozbu, a že Putin je krvilačný agresor so zápalnou zápalnou povahou, ktorému nemožno veriť . Na tento účel dostali médiá za úlohu znovu a znovu opakovať: „Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu“.
O čom naopak dôsledne pomlčala, že Rusko nenapadlo žiadnu krajinu od rozpadu Sovietskeho zväzu, zatiaľ čo USA v rovnakom období napadli alebo zvrhli režimy vo viac ako 50 krajinách. Že udržujú cez 800 vojenských základní v krajinách po celom svete. O tom ani slovo. Namiesto toho sa médiá ovládané miliardármi a nadnárodnými korporáciami sústredili iba na „zlého Putina“, ktorý (kvôli plánovanému útoku Američanmi riadeného kyjevského režimu na Doneck) nazhromaždil 100 000 vojakov pozdĺž ukrajinskej hranice, a tým vraj hrozil, že celú .
Všetka hysterická vojnová propaganda bola vytvorená so zámerom vyrobiť krízu, a tú potom využiť na izoláciu, démonizáciu, a nakoniec na rozštiepenie Ruska na menšie celky. Skutočným cieľom, kvôli ktorej bolo nutné vytvoriť ukrajinskú krízu, však nebolo Rusko, ale Nemecko . Michael Hudson v The Uni Review napísal:
„Jediný spôsob, ako môžu Spojené štáty zablokovať európske nákupy ruského plynu, je donútiť Rusko k vojenskej akcii, a potom tvrdiť, že reakcia Západu za ňu preváži akýkoľvek národný ekonomický záujem. Jasne to so svojou obvyklou „hrošou eleganciou“ doznala námestníčka ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová už 27. januára: „Ak Rusko napadne Ukrajinu, Nord Stream 2 sa už nepohne vpred. “
Máme to teda čierne na bielom: Bidenov tím potreboval „prinútiť Rusko k vojenskej reakcii“ s cieľom sabotovať Nord Stream . Musel vytvoriť provokáciu, ktorá prinúti Putina poslať vojakov na obranu etnických Rusov vo východnej časti Ukrajiny. Ak Putin prehltne návnadu (a nemôže ju nespolknúť, pretože inak Kyjev s americkými zbraňami a „poradcami“ skutočne na Donbas a Krym zaútočí) odpoveď bude rýchla a tvrdá: Médiá začnú hystericky volať o hrozbe pre celú Európu, európski predstavitelia krajín EÚ budú Putina odsudzovať ako „nového Hitlera“.
To bola v kocke stratégie Washingtonu, ktorá mala novému a neskúsenému nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi zabrániť uvedeniu Nord Streamu do prevádzky konečným schvaľovacím procesom.
Prečo teda predtým Bidenova administratíva naopak lobovala v Kongrese, aby neuvalil na projekt ďalšie sankcie? Odpoveď je jednoduchá: Domáca politika. Nemecko, vyraďujúce z prevádzky svoje posledné jadrové elektrárne, bezpodmienečne potrebovalo ruský zemný plyn, aby túto energiu nahradilo. V takej chvíli by sa stala hrozba amerických ekonomických sankcií len dráždidlom pre Nemcov, ktorí by to pokladali za ďalšie americké zasahovanie. Prečo Spojené štáty zasahujú do našich energetických rozhodnutí?“ pýtal by sa priemerný Nemec. A on sa skutočne pýtal.
Verejná mienka jednoducho pevne stála za Nord Streamom, a tak sa Washington rozhodol pre mnohokrát vyskúšanú klasickú operáciu. Donútiť Nemecko k zablokovaniu plynovodu násilím – a to akoukoľvek cestou. Tou sa stala „ukrajinská kríza“ – teda takzvané vonkajšie nebezpečenstvo pre Európu. A Scholz, ktorý si je samozrejme vedomý, že ide o samovraždu, už nemohol konať inak.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: globalresearch.ca
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.