Situácia v ukrajinskom poľnohospodárskom sektore je čoraz problematickejšia. Dôvodom nie je len vojna, ale aj kroky kyjevskej vlády, ktorá predajom ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy ignoruje záujmy vlastného obyvateľstva.
Po dvoch rokoch vojny je Ukrajina vojensky aj ekonomicky na pokraji. Bývalá sovietska republika počas tohto obdobia stratila značnú časť svojej ekonomickej sily a v súčasnosti je takmer úplne závislá od financovania zo Západu.
Väčšina ekonomických problémov však nevznikla z ruskej intervencie.
Sú skôr výsledkom prozápadnej politiky kyjevského vedenia, ktorá po „euromajdane“ v roku 2014 pomerne rýchlo spustila na Ukrajine vážnu finančnú a dlhovú krízu. Odvtedy je táto krajina, presiaknutá korupciou, vo veľkej miere podporovaná pôžičkami od MMF, Svetovej banky a dotáciami z EÚ, ktoré si s ich pomocou spájajú podmienky a majú tak výrazný vplyv na ukrajinskú hospodársku politiku.
Jednou z podmienok finančnej pomoci bola nová privatizácia v ukrajinskom poľnohospodárskom sektore, ktorá sa týkala predovšetkým nákupu a predaja ornej pôdy. V tom čase mala Ukrajina najväčšiu ornú pôdu v Európe s viac ako 40 miliónmi hektárov ornej pôdy a približne 25 percentami svetových zásob čiernej zeme.
Pretože však predaj týchto zdrojov bol v tom čase zakázaný zákonom, došlo v nasledujúcich rokoch k takzvanému „zaberaniu pôdy“ – nezákonnému privlastňovaniu si poľnohospodárskej pôdy veľkým medzinárodným kapitálom, ako sú nadnárodné korporácie, investičné fondy a iné zahraničné spoločnosti, (zvyčajne západné) finančné štruktúry.
Podľa konzistentných správ médií im ich prepojenia na ukrajinských oligarchov a iných elitných predstaviteľov poskytli kontrolu nad veľkou časťou úrodnej pôdy Ukrajiny výmenou za to, že ukrajinská vláda bude naďalej dostávať financie zo zahraničia.
Pozemková reforma z roku 2020 sa považovala za predpoklad pre ešte viac platieb, čím sa zrušilo existujúce moratórium na nákup pôdy na Ukrajine, a tak sa spočiatku legalizovala privatizácia ornej pôdy pre ukrajinské súkromné osoby. Medzinárodní investori vďaka napojeniu na ukrajinských oligarchov dostali nepriamo možnosť získať ďalšiu poľnohospodársku pôdu.
Vlani v decembri bola privatizácia po druhej etape pozemkovej reformy opäť liberalizovaná: od 1. januára 2024 môžu pozemky kupovať aj firmy, ktorých vlastníkmi sú občania Ukrajiny. Navyše, 100 000 namiesto 10 000 hektárov úžitkovej plochy si teraz môže kúpiť jeden človek alebo firma.
Záujmy ukrajinských agrárnikov sú ohrozené
Ešte pred touto zmenou zákona ukrajinský minister poľnohospodárskej politiky a potravinárstva Nikolaj Solski povedal, že na Ukrajine „treba vytvoriť pohodlné pravidlá“, ktoré by nemali byť horšie ako v krajinách, kde sa už investujú peniaze do nákupu ornej pôdy. Z toho je jasné, píše tlačová agentúra TASS, že ukrajinské úrady definitívne zvažujú predaj poľnohospodárskej pôdy zahraničným investorom, aj keď to legislatíva momentálne neumožňuje.
Kritici reforiem poukazujú na to, že by zruinovali jednotlivých farmárov a malé a stredné poľnohospodárske podniky na Ukrajine. Tie produkujú až 60 percent poľnohospodárskych produktov, kým veľké podniky tvoria len štvrtinu produkcie. To by sa však mohlo zmeniť, ak sa zahraniční aktéri s pomocou ukrajinských oligarchov budú čoraz viac snažiť získať ešte viac ornej pôdy.
Takýto vývoj by znamenal koniec stredných výrobcov, a preto sú ľudia proti vládnym reformám, zdôrazňuje „Ukrajinská agrárna rada“ – priemyselná aliancia viac ako 1000 firiem, ktoré vlastnia spolu okolo 3,5 milióna hektárov ornej pôdy. Pokiaľ ide o druhú fázu pozemkovej reformy, Rada prostredníctvom internetovej petície vyzvala na odloženie tejto zmeny zákona až do konca konfliktu s Ruskom, keďže ukrajinské spoločnosti už druhý rok po sebe utrpeli finančné straty v dôsledku logistických ťažkostí a cien obilia.
Podľa nedávno zverejnenej správy amerického Oaklandského inštitútu „Vojna a krádež: Prevzatie ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy“, ktorá okrem iného pojednáva o finančných záujmoch a iných hnacích silách, ak sa privatizácia podrobnejšie preskúma, ukrajinskí oligarchovia a veľké medzinárodné korporácie vraj teraz kontrolujú viac ako deväť miliónov hektárov alebo viac ako 28 percent ukrajinskej ornej pôdy. V hre sú podľa toho najmä európske a severoamerické záujmy, ako aj suverénne fondy zo Saudskej Arábie.
Politický riaditeľ a spoluautor správy Oaklandského inštitútu Frédéric Mousseau zhŕňa dramatický vývoj v ukrajinskom poľnohospodárskom sektore: „Toto je pre Ukrajincov bezvýchodisková situácia. Kým zomierajú pri obrane svojej krajiny, finančné inštitúcie zákerne podporujú konsolidáciu poľnohospodárskej pôdy oligarchami, pre západné finančné záujmy. V čase, keď krajina čelí hrôzam vojny, vláda a západné inštitúcie musia vypočuť požiadavky ukrajinskej občianskej spoločnosti, akademikov a farmárov na pozemkovú reformu a pozastaviť súčasný predaj poľnohospodárskej pôdy.“ Podľa Mousseaua ide o vytvorenie poľnohospodárskeho modelu, „ktorý už nie je ovládaný oligarchiou a korupciou“, ale ktorý zaisťuje, že „pôda a zdroje budú kontrolované všetkými Ukrajincami a budú z nich mať prospech“.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Alex Männer:Kiew forciert den Verkauf von Agrarland – entgegen ukrainischen Interessen, de.rt.com, 24.02.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.