Začiatkom júla sme vás informovali o podozrivých presunoch americkej vojenskej techniky po slovenských železniciach. Pôvodný článok si môžete pozrieť tu: https://zemavek.sk/articles/view/sprava-nic-a-zlava-tanky. Tiež sme vám vtedy sľúbili, že sa pokúsime zistiť podrobnejšie informácie. Presný účel týchto transportov sa nám zistiť nepodarilo, nasledujúci článok však prináša aspoň trošku svetla do celej záležitosti:
Na sociálnych sieťach sa začiatkom leta objavilo niekoľko fotografií a videozáberov, ktoré na železničných staniciach východného Slovenska zachytili transporty zahraničnej vojenskej techniky. Médiá o ničom neinformovali.
Prvý jún. V stanici Sabinov sa nachádza transport vojenskej techniky. Podľa fotografií, ktoré zverejnili svedkovia, ide o techniku americkej výroby – na vozňoch sú naložené armádne vozidlá značky Humvee, nákladné taktické vozidlá HEMTT, obrnené bojové vozidlá pechoty značky Bradley a tanky M1 Abrams. Aj keď z fotografií nie je možné jednoznačne určiť príslušnosť techniky k armáde konkrétneho štátu, napríklad tankami M1 Abrams disponuje podľa oficiálnych údajov okrem USA len Austrália, Egypt, Irak, Kuvajt, Maroko a Saudská Arábia. BVP Bradley má okrem armády Spojených štátov vo svojej výzbroji už len armáda Saudskej Arábie.
O mesiac neskôr, tretieho júla sa objavili ďalšie amatérske videozábery. Tentokrát zo stanice Kysak, ktorou prechádzal transport zložený z minimálne dvoch cisternových mutácií nákladných vozidiel HEMTT, ôsmych stredných nákladných vozidiel FMTV typu M 1083 a šestnástich vozidiel Humvee.
O deň neskôr cestujúci cez Kysak zverejnili fotografie ďalšieho transportu. Z nie práve najkvalitnejších záberov je možné identifikovať len niekoľko desiatok obrnených vozidiel Bradley.
Posledný zaznamenaný transport je zo stanice Košice-Barca. Šiesteho júla ráno prešiel stanicou vlak s ôsmymi neidentifikovateľnými kusmi vojenskej techniky, siedmymi veliteľskými obrnenými transportérmi M 577, jedenástimi obrnenými transportérmi M 113A3 a šiestimi tankami M1 Abrams.
Železnice: O transportoch vieme
Železnice Slovenskej republiky, ktoré majú v správe železničnú infraštruktúru o týchto transportoch vedia. „Z pohľadu prepravy po železnici, sa ŽSR vrcholovo podieľalo na zabezpečovaní tejto prepravy vojenskej techniky. Vedeli sme čo, kam, kedy, koľko a ako ide. Vydávali sme na túto prepravu vojenský telegram. Pri zabezpečovaní tejto prepravy sme komunikovali so zahraničnými manažérmi infraštruktúr, cez ktoré bola táto preprava instradovaná (instradácia – železničný predpis pre najvhodnejší smer a spôsob dopravy zásielky), so železničným podnikom – dopravcom, ako aj so zástupcami Ozbrojených síl SR. O týchto prepravách boli informovaní aj zástupcovia Policajného zboru SR,“ povedal pre Zem&Vek Ľubomír Mitas z Odboru komunikácie ŽSR.
ŽSR majú teda bohaté skúsenosti s prepravou armádnej techniky po slovenských koľajniciach, no nielen techniky slovenskej armády, ale aj tých zahraničných. „Buď ide o vnútroštátne prepravy OS SR z jednotlivých „základní“ na cvičenie, alebo územie SR je len tranzitnou krajinou pre vojská NATO, ktoré sa premiestňujú po železnici na medzinárodné cvičenie. Napríklad v nedávnej minulosti sa organizovalo veľké medzinárodné cvičenie v Sliači,“ dodal Mitas.
So žiadosťou o bližšie informácie sme sa obrátili aj na Ministerstvo obrany, avšak nedočkali sme sa. O maili, v ktorom sme na komunikačný odbor ministerstva zaslali otázky, nám ešte v rovnaký deň prišlo potvrdenie o doručení. „Skúste mi ho preposlať ešte raz, možno mi ho presmerovalo do SPAMu,“ povedala Danka Capáková, keď sme po týždni telefonicky urgovali odpovede. Bezvýsledne. Do uzávierky vydania sme sa ich od ministerstva nedočkali.
Nejde o nič utajované
Je vysoko pravdepodobné, že armádna technika zo záberov patrí do výzbroje Spojených štátov amerických. Podľa bezpečnostného analytika Františka Škvrndu však nie je zo záberov možné určiť účel prepravy tejto techniky.
„Môže to súvisieť s cvičeniami, ktoré boli v Poľsku, prípadne na Ukrajine, môžu to byť dodávky techniky do niektorých štátov, kde sa nakupujú nielen ojazdené autá, ale aj tanky, samohybky či bojové vozidlá. Ak s technikou nejdú priamo aj vojaci, môže to byť aj znakom, že je to nejaká oprava, predaj a podobne. Aj to, že nie je technika zakrytá, spravidla znamená, že nejde o nejakú utajovanú vojenskú akciu,“ uvažuje Škvrnda.
„Prax je taká, že na cvičenia, najmä do zahraničia, sa technika presúva niekedy oveľa skôr pred ich uskutočnením. Vzhľadom na rôzne špekulácie, ale aj nákladnosť transportov sa dnes už využívajú aj rôzne lacné, hoci dlhé cesty, takže zo snímok a dní nie je možné nič dedukovať – pokiaľ nie je zachytený smer a postup pohybu,“ myslí si analytik.
Z dostupných informácií však vieme, že od začiatku mája do konca júla uskutočnilo NATO v krajinách susediacich s Ruskom osem cvičení – štyri cvičenia v niektorej z pobaltských krajín, tri v Poľsku a jedno na Ukrajine.
Júnové cvičenie Anakonda 2016 s viac ako 30 tisíc vojakmi v Poľsku nazval britský denník The Guardian „najväčšou vojenskou hrou od konca studenej vojny“. Z Poľska sa cvičenia zúčastnilo 12 tisíc vojakov, z USA 14 tisíc a vyše 4 tisícky prišli z iných krajín aliancie. Pre porovnanie, v roku 2014 sa cvičenia Anakonda 2014 zúčastnilo viac ako 13 000 vojakov, z toho len 750 zo zahraničia. Tento rok svojich zástupcov na cvičenie vyslalo aj Slovensko – vláda SR v januári schválila vyslanie vyše 130 vojakov a príslušníkov vojenskej polície. The Guardian upozornil na fakt, že Anakonda 2016 je najväčším priblížením sa zahraničných vojsk cez poľské územie k hraniciam s Ruskom od začiatku druhej svetovej vojny a najväčším cvičením na území Poľska od roku 1989.
Podľa veliteľstva pozemných síl OS SR Anakonda 2016„reflektuje na identifikované súčasné hrozby v prebiehajúcich konfliktoch prevažne v asymetrickom prostredí s dôrazom na hybridné vedenie vojny s prechodom na kinetické operácie… Jednotlivé výcvikové aktivity preveria požiadavky zadefinované na summite NATO vo Walese v septembri 2014.“
Zaujímavé je aj cvičenie Rapid Trident, ktoré prebiehalo od júna do júla v Ľvovskej oblasti na Ukrajine. Cvičenia sa okrem príslušníkov ukrajinskej armády zúčastnilo aj takmer 2 tisíc vojakov USA partnerov z NATO. V nadväznosti na Rapid Trident začalo na Ukrajine ďalšie cvičenie, tentoraz na pobreží Čierneho mora. Súčasťou cvičenia Sea Breeze bolo, v súlade s doktrínou prezidenta Porošenka, okrem dvoch tisícok vojakov USA a ich partnerov z NATO aj 15 lodí, 5 ponoriek, 12 kusov leteckej techniky a 100 kusov techniky pozemnej.
K ruským hraniciam aj slovenskí vojaci
Okrem čoraz častejších a čoraz masívnejších vojenských cvičení NATO v krajinách susediacich s Ruskom, posilňuje aliancia aj stálu vojenskú prítomnosť v týchto krajinách. Na Varšavskom summite velenie NATO schválilo posilnenie súčasných kontingentov v Poľsku a Pobaltí o štyri prápory, čo je približne štyri tisíc vojakov. V Poľsku bude tisícka Američanov, práporu v Litve bude veliť Nemecko, práporu v Lotyšsku Kanada a práporu v Estónsku Veľká Británia.
Do pobaltských krajín pôjdu aj slovenskí vojaci. 150 Slovákov a 35 kusov našej techniky bude súčasťou 600 členného kontingentu vojakov krajín V4. Ten by mal byť na ruských hraniciach nasadený od budúceho roku a financovať by si ho mala každá krajina z vlastných zdrojov. Iniciatíva prišla od českého ministra obrany Martina Stropnického, slovenský minister Gajdoš (nominant SNS) tento krok privítal a hovorí sa o ňom ako o „ťahúňovi tejto myšlienky“. „V prípade tejto výcvikovej misie ide o exemplárnu ukážku spolupráce krajín V4. Taktiež sme dnes potvrdili, že naše záväzky z Walesu budú jednoznačne naplnené,“ povedal minister Gajdoš.
Moskva už počas summitu vo Varšave avizovala ako reakciu na posilňovanie zahraničnej vojenskej prítomnosti v blízkosti svojich hraníc navyšovanie počtu vlastných vojakov v západnej časti krajiny.
Transporty zahraničnej vojenskej techniky cez územie Slovenska do krajín susediacich s Ruskom sú samozrejme v súlade s dohodami vyplývajúcimi z nášho členstva v NATO. Čo by nám však malo prekážať, nie sú ani tak samotné transporty, ako ich účel. Každý jeden vojak či transportér alebo tank smerujúci na východ totiž neznižuje riziko ozbrojeného stretu, ale naopak, zvyšuje napätie na ruských hraniciach a vedie k logickým odvetným reakciám Moskvy.