ECB nezaostáva vo zvyšovaní svojich úrokových sadzieb za americkou ani za britskou centrálnou bankou, keď napriek klesajúcej inflácii ich zvýšila v priemere na 3 percentá. Aký to bude mať vplyv na výmenný kurz eura, vývoj inflácie, stabilitu trhu práce, či nepriaznivú geografickú situáciu, si počkajme. V agrárnom sektore sa všetko sa bude točiť okolo dostupnosti získania neinflačných a nekorupčných peňazí od najväčšej a spoľahlivej poľnohospodárskej banky, ktorou je Poľnohospodárska platobná agentúra. Keďže agentúra hospodári s peniazmi európskych daňových poplatníkov je dôležité aby po obnovení jej akreditácie bolo čerpanie peňazí prehľadné a transparentné, čo v minulých rokoch nefungovalo. Predpokladom ale je digitalizácia doteraz väčšinou administratívnych prác tak, aby žiadateľ mal možnosť on-line spôsobom kontrolovať vybavenie jeho žiadosti vrátane aj úhrady a to nielen v počítači v kancelárii ale aj mobilnou aplikáciou na poli či v maštali, čo všetci farmári predovšetkým na vidieku určite ocenia.
Zníženie pesticídov a etikety na obaloch potravín
Medzi hlavné poľnohospodárske témy v tomto roku bude Európska zelená dohoda, ktorá sa týka aplikácii pesticídom na ochranu rastlín, ktorá sa má do roku 2030 znížiť na polovicu, s čím ale naši poľnohospodári nesúhlasia, keďže dnes ich spotreba v porovnaní s európskym priemerom je polovičná. Navyše chýbajú prepočty aký to bude mať vplyv na produkciu potravín ak ide o jej objem a ceny, keďže vieme že na terajšej inflácii sa ceny potravín podieľajú najvyšších percentom. Dôvodom neboli len ceny energií ale aj ceny hnojív, ktoré na starom kontinente zdražili až o 90 percent. Navyše sa zaoberáme aj pomocou vývozu potravín z Ukrajiny tak, aby to neohrozilo našich pestovateľov, keďže s dovozom poľnohospodárskych surovín máme konkrétne skúsenosti. Do európskej poľnohospodárskej politiky však patrí aj potravinová stratégie „Z farmy na stôl“, čo si ale vyžaduje aby potraviny boli označené etiketou o ich vyživovacej hodnote, aby sme sa stravovali aj zdravšie, ale podľa všetkého aj drahšie, keďže etiketu musí niekto vyrobiť, nalepiť a obsah výživy aj spočítať. Iným problémom pesticíd je ich úplný zákaz v citlivých oblastiach akými sú chránené územia, mestské parky ako aj verejné komunikácie a športoviská. Členské štáty únie by mali povinnosť uskutočniť monitoring každoročne klesajúcej spotreby. Ako sa ale zníženie pesticídov na ochranu rastlín a povinné označenie obalov etiketami dotkne potravinovej bezpečnosť s cenovo dostupnými potravinami nešpekulujeme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.