
Prezidentské voľby v Rumunsku sa musia zopakovať. Rozhodol o tom najvyšší súd v krajine. Dôvodom sú údajné odhalenia tajnej služby, že Rusko vraj zmanipulovalo voľby a prinieslo úspech Călina Georgesca v prvom kole. Druhé kolo volieb sa pritom malo konať už túto nedeľu.
Prvé kolo volieb, ktoré sa konalo 24. novembra, je teraz vyhlásené za neplatné. Vyhral ho nezávislý kandidát Călin Georgescu, ktorý je v západných médiách vykresľovaný ako „proruský“ a „pravicový extrémista“. Získal 22,9 percenta hlasov. Na druhom mieste nasledovala Elena Lasconi so ziskom 19,7 percenta hlasov. Lasconi je považovaná za kandidátku pro-EÚ a NATO.
Zaujímavé boli predvolebné prieskumy verejnej mienky, kde Georgescu dosahoval len jednociferné čísla. V prvom kole prezidentských volieb však získal takmer 23 percent.
Nebol by to však prvý prípad, keď sa prieskumy totálne líšili od reality. Ako príklad môžeme uviesť exit-polly na Slovensku počas posledných parlamentných volieb, keď vysoko hodnotené Progresívne Slovensko v realite úplne pohorelo. Ako môže dochádzať až k takým veľkým výkyvom? Ide stále len o štatistickú odchýlku, alebo je za tým niečo iné?
Ale vráťme sa do Rumunska. Sudcovia v tomto prípade založili svoje rozhodnutie na údajných „odhaleniach“ rumunskej tajnej služby. V dôsledku toho sa krajina mala stať terčom „agresívneho ruského hybridného útoku“.
Georgescu vo vyhlásení pre televíznu stanicu Realitatea označil rozhodnutie súdu za „oficiálny prevrat“. Má to byť dôkazom skorumpovaného systému, ktorý ukazuje svoju pravú tvár. Druhá kandidátka Lasconi rozhodnutie súdu tiež odsúdila. „Rozhodnutie ústavného súdu je nezákonné, amorálne a drví samotnú podstatu demokracie, hlasovania,“ povedala.
Georgescu bol masívne propagovaný prostredníctvom aplikácie TikTok, ktorá je obzvlášť populárna medzi mladými ľuďmi, pomocou koordinovaných účtov, algoritmov odporúčaní a platenej reklamy.
Ešte pred rozhodnutím súdu Európska komisia vyhlásila, že Georgescov úspech bol spôsobený „ruským vplyvom“. Spoločnosť TikTok zaviazala uchovávať a zabezpečovať údaje. Komisia uviedla:
„Nariadenie je založené na informáciách, ktoré dostala Komisia v súvislosti s prebiehajúcimi voľbami v Rumunsku, vrátane nedávno odtajnených informácií naznačujúcich zahraničné zasahovanie zo strany Ruska.“
Georgescu vyhlásil, že ak vyhrá voľby, prestane podporovať Ukrajinu. V rozhovore pre BBC politik odpovedal na otázku, či bude pokračovať vo vojenskej a politickej pomoci Kyjevu:
„Koniec. Všetko sa skončí. Musím sa len postarať o svojich ľudí. Máme veľa vlastných problémov.“
Reuters uviedol, že ak by Georgescu získal prezidentské kreslo, „zvrátilo by to rumunskú prozápadnú politiku ako člena EÚ a NATO, čím by sa Rumunsko priblížilo k pásu štátov strednej a východnej Európy, ktoré majú mocných populistických politikov naklonených Rusku, vrátane Maďarska, Slovenska a Rakúska.“
Piatkové rozhodnutie Ústavného súdu uvrhlo krajinu do inštitucionálneho chaosu. Funkčné obdobie súčasného prezidenta Klausa Iohannisa sa končí 21. decembra. Ten však v televíznom prejave povedal, že zostane vo svojej funkcii, kým nebude zvolený jeho nástupca.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) Gerichtsentscheid: Präsidentschaftswahl in Rumänien muss vollständig wiederholt werden, de.rt.com, 06.12.2024
(2) Luiza Ilie: Romanian top court annuls presidential election result, REUTERS, 06.12.2024
(3) Henrieta Mihalková: Prečo sa exit polly tak líšili od oficiálnych výsledkov?…, spravy.pravda.sk, 02.10.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.