Po vstupe do eurozóny sme dlhodobo plnili kritéria Paktu stability a rastu a podľa všetkého nebyť korony, nemali by sme doteraz problémy s jeho plnením. Dostať deficit verejných financií pod hranicu 3 percent a deficit verejného dlhu pod 60 percent … Čítať ďalej
Za záchranu, obnovenie a naštartovanie ekonomiky eurozóny je peňazí dosť, keďže ECB ich v rámci menovej politiky natlačila za viac ako 1,5 miliardy eur, ktoré si následne Európska komisia požičia cez emitované európske dlhopisy a napokon aj národné vlády členských … Čítať ďalej
Obrovské masy lacných peňazí z útrob centrálnych bank nespôsobil rast inflácie preto, že finančné trhy nevedeli oceniť ich trhovú hodnotu. Potom sa nečudujme, že čoraz väčší počet členských krajín eurozóny si požičiava peniaze na zaplátanie deravých verejných rozpočtov za záporné … Čítať ďalej
Pred pandémiou sme boli zvyknutí, že ECB si účtuje záporné úroky na peniaze, ktoré si na svoje účty v centrálnej banke povinne odkladajú komerčné banky. Ide o zápornú sterilizačnú úrokovú sadzbu v rámci jej menovej politiky, čo si banky určite … Čítať ďalej
Hypotekárna vojna v bankách začala z viacerých dôvodov, pričom prvým bola deštruktívna úroková politika ECB, ktorej dôsledkom poklesli aj čisté úrokové výnosy, ako rozdiel medzi výškou úrokov na úvery a vklady. Iným dôvodom bolo obmedzenie poplatku za predčasné splatenie úveru, … Čítať ďalej
Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 sa osvietené ekonomické autority akými sú OECD, Medzinárodný menový fond a Svetová banka zasadzovali pri spravovaní verejných financií o znižovanie dlhov a dnes, tie isté autority počas koronakrízy tvrdia opačne a síce nerobiť … Čítať ďalej
Bývalý guvernér ECB a terajší predseda talianskej vlády Mario Draghi bude v análoch navždy zapísaný ako jej šéf, ktorý počas dvojnásobného funkčného obdobie nielen že nikdy nezvyšoval základné úrokové sadzby, ale ani nedosiahol jej inflačný cieľ. Jediné čo dosiahol bolo, … Čítať ďalej
V období koronavírusovej pandémie nevychádza centrálnym bankárom takmer nič, veď posúďme. Nízkymi úrokovými sadzbami znehodnocujú úspory na účtoch bankách, z dôvodu klesajúceho úrokového rozpätia sa znižuje bankový zisk, inflácia sa nezvyšuje a tak nedochádza u dlžníkov k odpisovaniu dlhov, výnosy … Čítať ďalej