Znevažovanie štúrovcov pred našimi deťmi, so štátnou podporou

Tagged With: , , , , , Add Comment

Spisovateľka a publicistka Iva Vranská Rojková nás upozornila na knižku Róberta Beutelhausera Za všetko (ne)môže Štúr, ktorej Fond na podporu umenia (FPU) pridelil dotáciu vo výške 5298 eur (pôvodná požiadavka autora bola vo výške 10 596 eur). Dnes sa používa na viacerých školách ako doplňujúca učebná pomôcka.

Ak si prečítate oficiálne recenzie, získate pozitívny obraz dielka, ktoré našim deťom populárnym a zábavným spôsobom – vo forme komiksu – približuje našich národných dejateľov. Vranská však poukazuje na jej odvrátenú stranu: „Kniha je pokračovaním série Naše hrôzyplné dejiny a snaží sa akože o vtipnú interpretáciu dejín, ale čitateľ má skôr trápny pocit. Zosmiešňovanie, zbytočné podčiarkovanie konfliktov, namiesto spoločného hľadania riešení. Komiksový spôsob ilustrácií a vedomostné testy sú primitívne. Autor si riadne nenaštudoval dejiny, možno nájsť chyby vo faktoch. Kniha vytvára pocit historickej menejcennosti Slovákov, zosmiešňuje dejinné udalosti, nevedie k úcte k osobnostiam, neodzrkadľuje obrovskú hodnotu ich obetavého úsilia, naopak, dehonestuje ich. Jazyk dnešnej mládeže preto dáva do úst historickým osobnostiam, čo je často neúctivé, až urážlivé. Kniha zachádza aj do nechutností. Je prítomná primitívna politická kritika.“

Ako dôkazy pre svoje tvrdenia uvádza niekoľko príkladov z knihy:

1. Chyby vo faktoch

str. 21:
„Katedru reči a literatúry českoslovanskej“ – správne je Catehedra slavica čiže Slovenská katedra; českí a niektorí slovenskí autori používajú názov Katedra reči a literatúry česko-slovenskej.

Str. 21:
„Spoločnosť česko-slovanská“ správne má byť „Spoločnosť česko-slovenská“

Na str. 44 je prvý názov uvedený odlišne a uvedený citát preukazuje aj celkový štýl knihy:

Veru, tak za Štúrovou kodifikáciou … spisovného jazyka bola Katedra reči a literatúry československej na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Zakladateľ katedry, profesor Juraj Palkovič mal toľko inej práce, že mu na učenie často nezostával čas ani energia. A kto teda učil? Vytiahol najšikovnejších žiakov, aby to vraj vzali zaňho. Takto sa k učeniu dostávali aktívni žiaci (pozor, nie bifľoši, tí sa len učia, zatiaľ čo títo sa radi aj zabávali, o tom bude reč, to sa budeš diviť). No a títo nebifľoši v roku 1829 vytvorili študentský spolok Spoločnosť česko-slovanská. Jej cieľom bolo precvičovanie rodného jazyka. Chápeš to? To ako keby si si s kamošmi po vyučku precvičoval slovenčinu, a tým by ste si upevňovali národné povedomie. Nechápeš? A to ešte nevieš, čo pre spolok znamenal príchod Ľudovíta Štúra. Keďže je tento národovec asi taký populárny ako biele ponožky v sandáloch vašej riaditeľky, tak si poď overiť, či vieš, čo všetko o ňom vedci a vedátori vyšťúrali. Máš tu nato šťúrokvíz!“

2. Zosmiešnenie dejinných udalosti, dehonestácia osobností

str. 20:
Bernolákova kodifikácia. Bernolák na ilustrácii hovorí:
„Už nik nebude hovoriť, ako mu zobák narástol.“

str.21
Ilustrácia štúrovcov s dialógom:
„Už si počul? Vznikol študentský spolok.“
„Super, konečne bude nejaká sranda.“
„Ale je samovzdelávací.“
„Aha, tak nič.“

str. 39:
Bernolák: „Ešte by bolo treba spísať slovensko-latinský slovník.“
Fándly: Dvojjazyčný slovník… To je trápne, aspoň päťjazyčný.“
B: „Ktorý somár by sa na to podujal?“
F: „Žeby ty?“

str. 44:
prof. Juraj Palkovič: „Picne ma z tých žiakov. Po nemecky, latinsky, maďarsky vedia, no po našom habkajú.“

str. 45:
Štúr študentom: „Neprišli sme sa sem flákať, ale pracovať pre národ.“
Študent 1: „Ty kokso, bolo nám to treba?“
Študent 2: „Ja som ti vravel, aby sme išli radšej do krčmy.“

str. 46
Vychádzka na Devín
Štúr: „A každý si vyberie slovanské meno.“
Študent 1: „To kvôli tomuto sme sa sem trepali?“
Študent 2: „Vyzerá to tak, my Hlúposlavovia.“

str. 7-9
„Do 17.-18. storočia mali ľudia čo robiť, aby sa dožili zajtrajška, a preto im bolo ukradnuté, či sú Slováci, Maďari, Nemci alebo Huróni. No zrazu sa mali lepšie, deťom pribudlo viac voľného času, ktorý vďaka dobrým rodičom a Márii Terézii začínajú tráviť v škole. … Popri mnohých prevratných úvahách si uvedomia, že v kráľovstve, ktorému vládnu Habsburgovci, žijú skupiny ľudí s rozdielnymi jazykmi a zvykmi. Tie skupiny sa nazývajú národy a proces uvedomovania si, do ktorej skupiny patríme, zas národné obrodenie.. … Nebyť osvietenských panovníkov …. tak by toto národné prebúdzanie Slovákov prišlo oveľa-oveľa neskôr. Keďže Marke Terke a jej nepodarenému synátorovi zaiste vieš všetko, začneme pekne zhurta.“

str. 97
…. tieto roky sú dôležité, pretože sa počas nich dovršuje proces národného uvedomovania. Viem, že to znie strašne, ale je to podobné, ako keď mama namiesto toho, aby ti ako zvyčajne kúpila otrasné tričko, čo sa páči len jej, nechá výber na teba. Práve v tej chvíli totiž uznala, že máš svoj vkus a nárok na osobitý prejav. Niečo podobné sa udialo v štyridsiatych rokoch 19. storočia. V tomto čase Štúr s kamošmi jednoducho začali hovoriť o tom, že v Hornom Uhorsku žije národ, s ktorým treba rátať. Lenže, nesmej sa, viem, že je to trápne, no toto slovo naznačuje zápletku a je typické pre celé dejiny… s existenciou iného národa v Uhorsku … nikto nerátal.“

3. nechutnosti

str. 93
„Veru, utieranie zadku je iná pohroma, až raz … otca nebolo treba… bola to malá revolúcia v tvojom živote… Hoci tá naša utierajúca revolúcia trošku smrdí, je to nič oproti veľkým revolúciám. Pri tých padajú hlavy, zaváňa pušný prach a šíri sa strach. Podobne to bolo aj v roku 1848 …. do revolučného víru vtiahla i Štúra s jeho priateľmi.“

4. primitívna politická kritika

str. 7
„Dokelu, už sa vyjadrujem ako naši politici.“

Záver nech si urobí každý sám. A nech si odpovie na otázku, či práve takéto literatúra je hodná toho, aby sa finančne dotovala zo štátnych peňazí a šírila sa na školách.

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis