Rusko-ukrajinský konflikt určite „prispeje“ k budúcim zásadným geopolitickým zmenám, v ktorých podľa všetkého bude Európa ťahať za slabší koniec z týchto dôvodov. Zatiaľ čo na americkom kontinente nikdy nebola vojna ale kdekoľvek na svete keď k vojenskému konfliktu došlo, mala americká administratíva a jej vojenský- priemyselný konglomerát svoje záujmy z jednoduchého dôvodu, že na nich vždy „zarobila“, o čom svedčia aj vlaňajšie makroekonomickú údaje. HDP v USA zaznamenal vlani rast 2,5 percenta, zatiaľ čo eurozóna len pod percento. A pritom dve najväčšie ekonomiky bez stanoviska ktorých sa v Európe nedalo s ničím pohnúť, sú na hranici recesie. Na vojenských konfliktoch zarábala nielen z dôvodu predaja zbraní ale aj z dôvodu energetickej nezávislosti, čo v prípade odstrihnutia sa Európy od lacných energetických zdrojov bol predaj amerického skvapalneného plynu, ktorý je nielen drahší ale jeho preprava tankermi zhoršuje životné prostredie, ktoré dnes na starom kontinente patrí medzi jednu z najviac diskutovaných hospodárskych tém v rámci projektu Green Deal. S čím však má USA najväčšie problémy je udržanie rozpočtového provizória, ktoré opakovane sa v Kongrese predlžuje a je jednou z hlavných dôvodov odďaľovania pomoci pre Ukrajinu a Izrael, zatiaľ čo Európska rada už európsky rozpočet zvýšila pre potreby pomoci Ukrajine o 50 miliárd eur. Naposledy sa obe komory parlamentu síce dokázali dohodnúť na predĺžení platnosti minuloročného rozpočtu do konca septembra v tomto roku , ale na novom sa v rámci financovania federálnej vlády zatiaľ nedohodli. .
Fiškálna politika priťahuje firmy z celého sveta
Americká ekonomika ťaží z postavenie jej meny ako svetovej rezervnej meny, ktorej pozícia sa však oslabuje z viacerých dôvodov. Jedným je zablokovanie ruských devízových rezerv v zahraničných bankách a následný zámer použitia na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny, čo poriadne „vyplašilo“ niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie, ktorých petrodoláre v amerických bankách sú rizikom ich „zneužitia“ a preto začali čoraz viac obchodovať vo svojich národných menách Či proces de-dolarizácie súvisí s diskutovanou problematikou novej rezervnej meny BRICS, sa dozvieme na tohtoročnom summite rozšíreného spoločenstva v lete Moskve. Amerike nikto nemôže uprieť, že v podmienkach podnikania je na tom najlepšie pokiaľ ide o podiel investícii do nových technológii, inovácií a poskytovania finančných služieb. V poprední sú v umelej inteligencie ako aj v obchodovaní na akciových a dlhopisových trhoch a napokon aj najznámejšie spoločnosti ako Apple, Google, Amazon, Microsoft a ďalšie sa najprv uchytili na americkom kontinente. Pre európsku ekonomiku je zlá správa, že americká administratíva začala s expanzívnou fiškálnou politikou na podporu stimulácie príchodu firiem z celého sveta, na ktorú reagovali aj stovky európskych firiem, ktoré na druhej strane Atlantiku využívajú aj výrazne lacnejšiu energetiku.
Prekážky európskeho rastu sa nabaľujú
Covidová pandémia, spomínaný vojenský konflikt ale aj následné ekonomické krízy poznačili európsku ekonomiku spomínaným nižším hospodárskym rastom ktorý navyše bol obmedzovaný reštriktívnou menovou politikou ECB, ktorá sa naďalej „vyhýba“ rešpektovať pokles inflácie na terajších 2,6 percenta a naďalej svoju úrokovú sadzbu neznižuje vraj z dôvodu, že jadrová inflácia ktorú najviac ovplyvňujú každoročne zvyšujúce mzdy vraj predstavuje pre ňu menové riziko. Navyše je európska ekonomika „tlačená“ uvoľniť 3 % zo štátneho rozpočtu pre potreby NATO, či nahradiť technológiu spracovania fosílnych palív v prospech obnoviteľných zdrojov energii a takto by sme mohli vo zvyšovaní jej zadlženosti národných verejných rozpočtoch členských štátov eurozóny pokračovať, keďže ich financovanie nebudeme vedieť zabezpečiť z vlastného hospodárskeho rastu. V tomto roku nás čakajú voľby poslancov do európskeho parlamentu, výsledky ktorých môžu ovplyvniť budúce smerovanie ekonomiky starého kontinentu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.