Nastupujúca jeseň núti mocenské špičky Západu hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s výrazným ubúdaním vplyvu vo svete po tom, čo združenie BRICS začína prijímať nové členské štáty. Hneď v prvej vlne od 1. januára sa rozšíri o šesť krajín a v mnohých ohľadoch začne svojím vplyvom na svetovej scéne zatieňovať Spojené štáty a ich šesť satelitov tvoriacich skupinu G7.
BRICS motorom globálneho Juhu
Po výročnom samite BRICS, ktorý sa konal v dňoch 22. až 24. augusta v juhoafrickom Johannesburgu, sa členská základňa združenia viac než zdvojnásobí. K pôvodnej pätorke Brazília, Ruská federácia, India, Čína a Juhoafrická republika pribudne šesť nových členov: z Afriky má pristúpiť Egypt a Etiópia, z Ázie traja veľkí ropní producenti Saudská Arábia, Irán a Spojené arabské emiráty a z Južnej Ameriky Argentína.
Ak formácie BRICS a G7 dnes vytvárajú hrubý domáci produkt meraný paritou kúpnej sily zhruba na rovnakej výške, presahujúcej 30 % svetového HDP, od nového roka nadobudne jedenástka BRICS primát. Aktuálny desaťpercentný podiel obyvateľstva G7 (USA, Kanady, Japonska, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska) na svetovej populácii skĺzne na ešte nižšiu úroveň a rozloha „gé sedmičky“ sa v globálnom meradle tiež relatívne scvrkne. Skutočnou pohromou sa však stane zvýraznenie vývoja, badateľného už niekoľko rokov. Je ním slabnutie gravitačnej sily Západu na desiatky krajín globálneho Juhu. Najvypuklejšie sa ochabovanie príťažlivosti pupka sveta, za aký sa samoľúby Západ považuje, prejavuje na odpútavaní afrických krajín, obzvlášť sahelských ako Niger, Mali, Burkina Faso a ďalších, z jeho orbity.
Nie náhodou sa tohtoročný samit BRICS, ktorý hostil juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, niesol pod inšpiratívnym heslom „BRICS a Afrika: Partnerstvo vzájomne urýchľovaného rastu, udržateľného rozvoja a inkluzívneho multilateralizmu“ (BRICS and Africa: Partnership for Mutually Accelerated Growth, Sustainable Development and Inclusive Multilateralism). Bežným Afričanom ťažko zrozumiteľná frazeológia tohto motta prezrádza globalistické ponímanie zmyslu existencie celého združenia, ktoré sa chystá integrovať Afriku efektívnejším a humánnejším spôsobom, než akým to doteraz činilo západné krídlo globalizátorov.
Ak slabnúci zaoceánsky hegemón nerozpúta svetovú vojnu, aby uviedol planétu do chaosu a zastavil rozbehnutú integráciu globálneho Juhu pod cudzím vedením, bude musieť rátať s tým, že budúcoročný samit odobrí druhú vlnu prijímania nových členov. Vrcholná schôdzka BRICS sa má konať v októbri 2024 v Kazani, metropole ruského Tatarstanu, pod patronátom najdémonizovanejšieho zo všetkých démonizovaných potentátov prezidenta Vladimira Putina. Ten privítal koncom júla na petrohradskom samite Rusko – Afrika delegácie zo 48 štátov čierneho svetadielu. Osobitne vľúdny bol k tým, ktoré podávali prihlášku alebo prejavovali záujem o vstup do BRICS. Žiadosti Egypta a Etiópie o vstup sa na johannesburskom samite vyhovelo. V druhej vlne, schvaľovanej o rok v Kazani, by mal prísť rad na kandidátske Alžírsko, Maroko, Nigériu a Senegal. Vladimir Putin zohľadní aj prejavený záujem Angoly, Komorského zväzu, Demokratickej republiky Kongo, Gabonu, Guiney-Bissau, Tuniska, Ugandy a Zimbabwe. Schválenie nebude závisieť len od dobrej vôle Putina. Bude musieť byť jednohlasné a netreba pochybovať o tom, že dosiahnuť konsenzus budúcoročných jedenástich členov BRICS bude náročnejšie ako piatich tohtoročných. Trend je však nastúpený a štáty globálneho Juhu sa postupne organizujú do združenia, ktoré koncipuje svoje integračné procesy s prioritným zameraním na väčšinový svet, na väčšinové svetové spoločenstvo a nie to menšinové, ktoré veľkopansky kontroluje.
Výmena západných ťahúňov globálnych integračných procesov za východných na čele s Čínou a Ruskom má byť podľa predstáv koordinačných zložiek v inštitúciách OSN hladká, bezkonfliktná a zbavená niektorých prvkov ultraliberálneho doktrinárstva, šíreného Západom, ktoré vyvolávajú averziu štátov globálneho Juhu. Nie však všetkých prvkov. Dňa 28. augusta sa objavila na webovej stránke juhoafrických organizátorov tohtoročného samitu BRICS stručná správa s titulkom „Štáty BRICS, Africké centrum pre kontrolu infekčných chorôb a Svetová zdravotnícka organizácia sa zaväzujú spolupracovať so súkromným sektorom v oblasti prevencie, pohotovosti a ohlasu“. Inak povedané, kľakajú na kolená pred, v tomto prípade, bio-medicínskou korporatokraciou.
AUTOR: Patrik Sloboda