Agrárny sektor právom očakáva, že vrcholoví európski politici v záujme potravinovej bezpečnosti únie, preorientujú Spoločnú poľnohospodársku politiku viac v prospech produkcie potravín z viacerých dôvodov. Rusko a Ukrajina boli svetovou obilnicou v produkcii obilovín, ktoré sa vyvážali nielen pre potreby starého kontinentu, ale predovšetkým krajín severnej Afriky, v ktorých keď nebudú, hrozí hladomor. Ďalším dôvodom sú nielen zvyšujúce sa ceny potravín ako dôsledok zvyšujúcich sa vstupov do ich výroby, predovšetkým cien hnojív, energií, ale aj miezd. Podľa Štatistického úradu je podiel výdavkov na potraviny druhý najväčší po výdavkoch na bývanie a energie, keď drahé sú predovšetkým oleje a tuky, ktorých ceny narástli o takmer 30 percent, zelenina zdražela o takmer 20 percent, tiež chleboviny o viac ako 10 percent a takto by sme mohli pokračovať. Ako sa budú ceny potravín poberať ďalej je oprávnená otázka nás všetkých? Poľnohospodári vedia, že ceny energií a trebárs hnojív nemôžu ovplyvniť a keďže sa počíta s ich výrazným nárastom aj v budúcom roku a navyše nevieme či a koľko sa podarí osiať pôdy predovšetkým na Ukrajine. Budúce ceny potravín sú veľkou hádankou.
Agrárny sektor očakáva podporu od inštitúcii EÚ
Slovenské domácnosti míňajú na nákup potravín viac ako 20 percent, čo pre väčšinu z nás nie je dobrá správa, keďže po Rumunsku je to najviac. Podľa vyjadrenia vlády vraj budeme do leta informovaní o kompenzáciách zvýšených cien predovšetkým nízko príjmových domácností a dôchodcov. Bude nás tiež zaujímať, ako sa k terajšej situácii postavia vrcholoví politici EÚ pokiaľ ide o zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike v prospech produkcie potravín, na ktoré oprávnene poukazuje poľnohospodári, ktorí požadujú k dispozícii viac pôdy na ktorej budú dorábať potraviny. Počítajú s dočasným obmedzením schváleného zeleného projektu pre Európu, ktorý bol nielen odtrhnutý od reality, ale spôsoboval zníženie produkcie potravín, čo dnes nepotrebujeme. Predpokladá sa, že pre nich by mala byť prioritou potravinová bezpečnosť EÚ, o čom sa presvedčíme v najbližšej budúcnosti. Pri riešení spomínaných problémov by sme nemali prednostne diskutovať od koho budeme v najbližšom období odoberať energetické zdroje, keďže bez výrazného nárastu nákladov nemáme v Európe alternatívu bez ktorej nebudeme vedieť zabezpečiť primeranú životnú úroveň domácností ako aj konkurencieschopnosť našich podnikov. Navyše nevieme, kde sa spomínaný vojenský konflikt bude ďalej uberať, aký bude mať dopad na ekonomiku aj terajšie narastajúce lockdowny v Číne, s čím sa už nepočítalo.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.