Facebook zablokoval na 30 dní Tibora Eliota Rostasa za to, že v svojich komentároch k článku PRÁVNE BEZVEDOMIE použil screenshot výroku Árpáda Soltésza, v ktorom označuje Slovákov za „čvargu z východnej Európy“. Všetko je absolútne naruby. Sloboda na internete je čoraz obludnejšia fikcia.
TU je celé znenie spomínaného článku, ktorý okrem iného vyjde aj v marcovom čísle ZEM&VEK:
PRÁVNE BEZVEDOMIE
Prokurátor po dvoch dňoch zastavil trestné stíhanie vo veci podnecovania rasovej a náboženskej neznášanlivosti za výrok o bielej spodine aj na adresu Slovákov od moderátora JOJ Arpáda Soltésza. To isté sa odohralo v prípade Havrana a Hríba, hrubým spôsobom hanobiacich a urážajúcich slovenský národ a jeho najväčších dejateľov. Kiska v prípade Lorenza hanobiaceho pamätníky mŕtvych dokonca telefonuje prokurátorovi, a ten dotyčného okamžite púšťa z väzby na slobodu. Na strane druhej stále pokračuje trestné stíhanie, ktoré bolo podané Kiskovým poradcom na Tibora Eliota Rostasa ešte v máji 2017 len preto, lebo doslovne citoval štúrovcov. Tento stav bezprávia obrovským spôsobom kumuluje napätie a neznášanlivosť v našej spoločnosti s nedozernými následkami, ktoré sú evidentne zámerom ľudí pri moci. Dnes to na Slovensku zašlo tak ďaleko, že sa okresný policajný útvar „nestotožňuje“ s rozsudkom Najvyššieho súdu a odmieta ho rešpektovať. Otázne je, čo bude nasledovať, keď sa situácia prudko otočí. Asi si treba pripomenúť, že Hobbesov stav prirodzených vecí je o vojne každého s každým. Hobbes popisuje ľudskú povahu, no tá je veľmi vrtkavá: solidárna aj krvilačná – všetko záleží od toho, aký duch spoločenstva momentálne prevláda a ako ho vie jeho najvyšší predstaviteľ a jeho okolie využiť či zneužiť. Ak budú vzorom čestní, ľudia budú spomedzi seba prirodzene vypudzovať darebákov, no ak budú pri moci darebáci, čestným sa medzi ľuďmi nebude dariť.
Dojíma ma to prekvapenie nad rozsahom bezprávnosti v našom štáte. Ale veď takéto a im podobné situácie tu sú už desaťročia. Pretože sa však diali “bezvýznamným” osobám a podnikateľským subjektom, nikoho to príliš nevzrušovalo. Lenže štát si to dlho (a úspešne) testoval, prechádzalo mu to a do budúcnosti to bude uplatňovať stále agresívnejšie. Zmena ? Mám obavy, že už je neskoro.
Jeden z príkladov: colnica preclila a prepustila do voľného obehu dovezený tovar, ktorý kúpil tretí subjekt. Keďže dovozca clo neuhradil, colnica už prepustený tovar obstavila a v správnom konaní ho chcela predať na úhradu colného dlhu. Najvyšší súd SR rozsudkom7Sž/142/01 prikázal colnici správne konanie voči vlastníkovi tovaru zastaviť s vyslovením, že nie je colným dlžníkom ani jeho právnym nástupcom a poukázal na prepustenie tovaru do voľného obehu. Colnica rozsudok nerešpektovala, navyše, v konaní o odstránenie nečinnosti správneho orgánu, Colné riaditeľstvo Bratislava písomne prehlásilo, že Najvyšší súd sa mýli. NS SR v následnom rozsudku 7Sž/67/02 uznal colnicu vinnou z nerešpektovania záväzného súdneho rozhodnutia a prikázal colnici správne konanie zastaviť. Výsledok? Colnica ukázala Najvyššiemu súdu SR “vztýčený prostredník” aj po druhý krát, už raz preclený a do voľného obehu prepustený tovar preclila opätovne (na základe písomného odporúčania generálnej prokuratúry), clo vymáhala duplicitne v dvojnásobnej výške (teda nie solidárne zaplatenie colného dlhu ale 200% zákonnej výšky cla) od dvoch subjektov a na vlastníka tovaru dala vyhlásiť konkurz.
Prečo sa teda čudujeme, že orgánom štátnej moci “zachutil” argument o nerešpektovateľnosti právoplatných rozhodnutí iných orgánov štátnej moci? Sami sme to pripustili, tu to máme!