Ako sme predali dušu internetovým gigantom, druhá časť

Add Comment

Autorom tohto článku je britský bezpečnostný technik Bruce Schneier:

Náš vzťah s internetovými kolosmi nie je tradičným vzťahom firma – zákazník. Je to predovšetkým preto, že nie sme zákazníci – sme produkty, ktoré sa predávajú skutočným zákazníkom. Je to analógia feudálnych pánov a ich vazalov, roľníkov – či horšie – nevoľníkov. Sme nájomní farmári pre tieto firmy, pracujúci na svojom kúsku pôdy. „Pôda“ produkuje dáta a tie sa predávajú za zisk.

Áno, je to metafora, ale často to tak vyzerá. Niektorí ľudia prisahali vernosť Googlu. Majú Gmail účty, používajú Google kalendár, Google Docs a vlastnia „androidy“. Iní prisahali vernosť Applu. Majú iMacs, iPhone a iPad, automaticky synchronizujúci a všetko zálohujúci iCloud. Niektorí všetko prenechajú na Microsoft. Mohli by sme preferovať jedného „feudálneho pána“ pred ostatnými. Mohli by sme rozdeliť vernosť medzi niekoľko korporácií alebo zámerne sa vyhnúť jednej konkrétnej, ktorá sa nám nepozdáva. Bez ohľadu na to, postupom času je čoraz ťažšie vyhnúť sa „upísaniu“ aspoň jednej z nich.

Koniec koncov, zákazníci získavajú mnoho zo „služby feudálom“. Pre niekoho je jednoduchšie a bezpečnejšie, aby držali naše údaje a spravovali naše zariadenia. Máme radi, keď sa ktosi stará o konfiguráciu, softvérový manažment a ukladanie dát. Sme radi, keď si môžme prezrieť e-maily na ktoromkoľvek mieste, z akéhokoľvek počítača. Že Facebook funguje jednoducho a kdekoľvek. Chceme, aby nám vyskakovali záznamy z kalendára automaticky. Cloudové úložiská robia lepšiu prácu pri zálohovaní našich fotiek a súborov ako dokážeme my; Apple odvádza skvelý „job“ pri ochrane iPhonu pred malwarmi. Máme radi automatický bezpečnostný update a automatické zálohy; firmy robia lepšiu prácu pri ochrane, akú by sme vykonali my. A sme skutočne šťastní, keď si po strate smartfónu kúpime nový a všetky naše dáta sa na ňom objavia jednoduchým stlačením tlačidla.

V tomto novom svete výpočtovej techniky už viac neočakávame ovládanie vlastného prostredia. Dôverujeme svojim „pánom“, že s nami dobre zaobchádzajú a chránia nás pred ujmou. Je to všetko výsledok dvoch technologických trendov.

Prvým je vzostup cloudových operácií. Zjednodušene povedané, naše údaje už nie sú uložené a spracovávané v našich počítačoch. Všetko sa to deje na serveroch, ktoré sú vlastnené rôznymi korporáciami. Tieto spoločnosti majú prístup k obsahu aj metadátam – a môžu ich použiť na čokoľvek pre účel zisku. Majú starostlivo vymyslené podmienky služby, ktoré určujú, aké druhy súborov môžeme u nich uložiť. V prípade porušenia podmienok zmažú všetky naše účty. Pri presadzovaní práva využijú dáta aj bez nášho vedomia či súhlasu. Potenciálne ešte horšie, naše súbory môžu byť uložené v krajine, ktorej zákony o ochrane údajov sú „mäkšie“ ako u nás.

Druhým trendom je nárast užívateľských zariadení, ktoré sú úzko spravované ich predajcami: iPhone, „androidy“, tablety, čítačky kníh a iné. Výsledkom je strata kontroly nad našim výpočtovým prostredím. Stratili sme kontrolu nad tým, čo môžeme vidieť, urobiť a použiť. Apple má pravidlá o tom, aký softvér môže byť nainštalovaný do jeho operačného systému. Môžete si do svojej čítačky vložiť vlastný dokument, Amazon je však schopný vám zmazať knihu, ktorú ste si kúpili. V roku 2009, Amazon automaticky vymazal niektoré vydania románu 1984 od Georgea Orwella, z dôvodu autorských práv. Viem, nemôže byť väčšej irónie.

Nie je to len hardvér. Je čoraz ťažšie kúpiť si softvér a použiť ho na svojom počítači, nech sa nám akokoľvek páči. Stále častejšie sa predajcovia uchyľujú k predplatnému modelu, napr. Adobe to urobilo s Creative Cloud v roku 2013. Microsoft doteraz neupustil od nákupného modelu, ktorý láka na predplatné MS Office. A možnosť Office 365 pre ukladanie dokumentov v cloude spoločnosti Microsoft je ťažké vypnúť. Spoločnosti nás tlačia do smeru, z ktorého môžu profitovať ešte viac.

Vzhľadom na súčasné zákony je dôvera našou jedinou možnosťou. Nie sú žiadne konzistentné alebo predvídateľné pravidlá. Nemáme žiadnu kontrolu nad činnosťou týchto firiem. Nemôžem vyjednávať o tom, kedy bude mať Yahoo prístup k mojim fotkám na Flickri. Nemôžem žiadať väčšiu bezpečnosť pre svoje prezentácie na Prezi alebo môj zoznam úloh na Trello. Ani nepoznám poskytovateľov cloudu, ktorí týmto spoločnostiam poskytli infraštruktúru. Ak mi niektorá z týchto korporácií zmaže súbory, nemám právo ich žiadať späť. Ak niektorá z korporácií poskytne prístup vláde k mojim údajom, nemám inú možnosť. Ak sa rozhodnem tieto služby opustiť, je pravdepodobné, že si nebudem môcť jednoducho vziať svoje dáta so sebou.

Politológ Henry Farrell poznamenal: „Veľká časť nášho života prebieha online, čo je ďalší spôsob ako povedať, že veľká časť nášho života funguje podľa pravidiel stanovených veľkými súkromnými podnikmi, ktoré nie sú predmetom regulácie, ani skutočnej hospodárskej súťaže na trhu.“

Spoločnou obranou je niečo ako „biznis je biznis“. Nikto nie je nútený pripojiť sa na Facebook, používať Google pri vyhľadávaní alebo kúpiť si iPhone. Potenciálni zákazníci sa rozhodli vstúpiť do týchto kvázi feudálnych užívateľských vzťahov, keďže z nich získavajú istú hodnotu. Komu sa to nepáči, nemal by sa do týchto vzťahov púšťať.

Táto rada nie je praktická. Nie je primerané vravieť ľuďom, ktorým sa nepáči zber ich súkromných dát, aby prestali mailovať, nakupovať online, používať Facebook či mať telefón. Neviem si predstaviť, ako by študenti prešli školou bez hľadania na internete alebo Wikipedie, ešte menej, ako by si našli prácu. Jedná sa o nástroje moderného života. Sú potrebné ku kariére a spoločenskému životu. Odhlásenie sa nie je rentabilnou voľbou pre väčšinu z nás a porušuje veľmi reálne normy súčasného života.

Dnes pri výbere poskytovateľa nemáme voľbu medzi tým, či byť pod dozorom alebo bez dozoru. Môžeme si vybrať len to, kto nás bude špehovať. Nezmení sa to, kým nebudeme mať zákony na ochranu nás a našich dát. Informácie sú moc a tí, ktorí ich majú, majú moc nad nami. Je na čase, aby vláda zakročila a dala veci do rovnováhy.

Preložené z: The Guardian

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis